Trestné právo - výklad k opravným prostriedkom

Právna teória rozdeľuje prostriedky na nápravu rozhodnutí správnych orgánov podľa toho, kto je ich nositeľom, a podľa toho, či sa uplatňujú proti právoplatným alebo neprávoplatným rozhodnutiam; správny poriadok takéto pojmy nepozná.
Právne prostriedky, ktorými disponuje účastník konania, sa nazývajú opravné prostriedky. Účastník konania môže napadnúť neprávoplatne rozhodnutie tzv. riadnym opravným prostriedkom alebo právoplatné rozhodnutie mimoriadnym opravným prostriedkom. Riadnym opravným prostriedkom je odvolanie, rozklad a opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd. Mimoriadnym opravným prostriedkom je návrh na obnovu konania a žaloba, o ktorej rozhoduje súd.
Pretože nápravu nezákonných rozhodnutí nemožno ponechať len na iniciatívu účastníkov konania (tí totiž nemusia svoje zákonné práva využiť - či už z neznalosti alebo i z dôvodu, že im vydané nezákonné rozhodnutie správneho orgánu svojím obsahom vyhovuje), správny poriadok upravuje aj tzv. prostriedky dozoru. Prostriedky dozoru využíva z úradnej povinnosti (t. j. nezávisle od vôle účastníkov konania) správny orgán a prokurátor. Prostriedkom dozoru v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. je nariadenie obnovy konania správnym orgánom, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a protest prokurátora.