Tvarová psychológia - Geštalt psychológia

Tvarová psychológia ovplyvnila predovšetkým kognitívnu psychológiu, sociálnu psychológiu (štruktúra a dynamika malej alebo veľkej skupiny) a ďalej psychoterapiu.
Tvarová psychológia mala zo všetkých troch psychologických smerov (psychoanalýza a behaviorismus) najväčší vplyv na sociálnu psychológiu. Bolo to hlavne kvôli teórii poľa Kurta Lewina, jeho dynamiku, zmeny a pohyb, ďalej teórii sociálnej percepcie Fritza Heidera a konečne i teórii kognitívnej disonancie. Geštaltisti boli výrazne ovplyvnení filozofickou fenomenológiou a rovnako sa inšpirovali objavom magnetického poľa.
Predstava geštaltistov o podstate duševného života je protikladom k elementovému výkladu psychiky asocianistických teórií. Dôraz je kladený na úlohu celku, organizácie, tvaru ako javov, ktoré povahou presahujú význam elementov, odtiaľ alternatívny názov tvarová či celostná psychológia. Psychické javy sú podľa geštaltistov celistvými útvarmi,
konfiguráciami, geštaltami, neredukovateľnými na elementárne zložky, ktoré ich tvoria. Geštalt je nová kvalita chovania i prežívania. Geštaltistická psychológia skúmala zákonitosti utvárania tvaru najmä vo vnímaní, myslení a v osobnosti. Myšlienka o celostnej organizácii
duševných javov bola obsiahnutá napr. ešte skôr v učení o monádách (ľudská
duša je monádou, čiže samostatným celkom nedeliteľným na elementy - schopnou logického a morálneho uvažovania) alebo v pojatí myslenia Würzburgskej školy v ktorej sú asociácie
doplňované anticipačnými komplexmi.