Tvrdé a mäkké spoluhlásky. Chyby vo výslovnosti spoluhlások

Seminárna práca z fonetiky a fonológie slovenského jazyka.

Pri artikulácii všetkých spoluhlások sa výdychovému prúdu stavia do cesty prekážka. Prekážka môže byť úplná (záver) alebo čiastočná (úžina). Záver úplne zastaví výdychový prúd a spoluhláska vznikne hneď po rozrazení prekážky, čo sprevádza zvukový efekt - explózia (vznikajú záverové, explozívne spoluhlásky). Pri úžine sa len zúži cesta, takže výdychový prúd sa ňou musí predierať. Sprievodným zvukovým efektom - trením vznikajú úžinové, trené spoluhlásky. Akustickým základom všetkých spoluhlások je šum (t.j. nepravidelné chvenie vzduchových vrstiev). Pri artikulácii niektorých spoluhlások pristupuje k šumu aj tón, lebo pri vytváraní šumu kmitajú aj hlasivky. Tie spoluhlásky, ktorých základom je len šum, nazývajú sa neznelé. Tie, ktorých základom je šum zmiešaný s tónom, nazývajú sa znelé. Spoluhlásky na rozdiel od samohlások nebývajú základom slabiky, nie sú slabikotvorné (iba niektoré môžu byť za istých okolností slabikotvorné, konkrétne ide o spoluhlásky r, l, ktoré sa svojou artikulačnou a akustickou povahou približujú k samohláskam. Nazývame ich sonórne /zvučné spoluhlásky).