Typológia verejných statkov

Oba tieto problémy sú základom existencie tzv. teórie verejných statkov, ktorá navrhuje, aby bolo poskytovanie týchto statkov zabezpečované vládou a štátom. Problém vylúčenia zo spotreby súvisí s tým, že pri poskytovaní niektorých statkov nie je možné niektorých ľudí vylúčiť z ich spotreby. To znamená, že ak sú raz dané statky poskytované, sú aplikované na celé územie a všetkých obyvateľov. Ak by bolo napr. poskytovanie policajnej ochrany trhovým statkom, niektorí spotrebitelia by za ňu neplatili, ale užívali by jej výhody (jeden sused by za policajnú ochranu platil, druhý by neplatil, avšak obaja by mali z danej činnosti výhody; zlodej sa totižto nerozhoduje vylúpiť niekoho dom na konkrétnej ulici na základe toho, či niekto platí polícii alebo nie, rozhoduje sa na základe prítomnosti polície na ulici, resp. obavy z príchodu polície; naopak, napr. pri zabezpečovaní potravín je možné jednotlivých spotrebiteľov zo spotreby vylúčiť, napr. predavač vám nepredá chlieb). Podobný charakter majú i ostatné verejné statky.
Druhým dôvodom pre existenciu verejných statkov je problém čierneho pasažiera. Pokiaľ ľudia môžu získať nejaký statok či službu bez ohľadu na to, či platia alebo neplatia, majú tendenciu neplatiť a stať sa čiernymi pasažiermi, t.j. ľuďmi, ktorí prijímajú výhody zo spotreby určitého statku bez zaplatenia jeho ceny. A pokiaľ nie je nikto stimulovaný za tieto statky platiť, potom ich nebude ani nikto poskytovať. A tak by statok, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za prospešný, nebol poskytovaný. Typickými verejnými statkami, ktoré na základe tohto zabezpečuje vláda z daní daňových poplatníkov sú: obrana územia prostredníctvom armády, ochrana majetku osôb a vymáhanie práva prostredníctvom polície, tvorba legislatívy (zákonov).