Učiteľ a vychovávateľ

1. VYMEDZENIE A CHARAKTERIZÁCIA ZÁKLADNÝCH POJMOV
Vyučovací proces – je plánovité, cieľavedomé a zámerné pôsobenie subjektu vyučovania (učiteľa) na objekt vzdelávania a výchovy (žiaka), aby bol systematicky vzdelávaný a vychovávaný.1 Vyučovanie ako proces je predmetom skúmania teórie vyučovania - didaktiky. Rozlišujeme dve zložky vyučovania: obsahovú, ktorú určujú učebné plány, učebné osnovy a učebnice, a dejovú, ktorá sa prejavuje v konkrétnych činnostiach učiteľa a žiaka.
Individualizácia vyučovania – znamená, že vyučovanie je orientované na individuálne psychické zvláštnosti žiaka a je organizovaná s ohľadom na tieto zvláštnosti.
Vzdelanie – možno charakterizovať ako systém vedomostí, spôsobilostí, návykov, postojov, názorov a presvedčenia človeka, ktoré sa na danom stupni spoločenského vývoja pokladajú za potrebné, resp za nepostrádateľné pre každého člena spoločnosti. Všeobecné vzdelanie dáva základnú orientáciu v oblasti vedy, techniky a kultúry, je základom pre utváranie občianskeho profilu žiakov, utvára nevyhnutné predpoklady na nadobudnutie kvalifikácie a na začlenenie sa do práce a spoločenského života. Pod jeho vplyvom si každý človek formuje vzťah k svetu, prírode, spoločnosti a k sebe samému.2