Umberto Eco - Meno ruže (historický román)

Dej románu „Meno ruže“ sa odohráva v roku 1327(14str.) na pozadí boja pápežského štátu a františkánov,ktorí sa usilujú o zavedenie chudoby medzi cirkevnými predstaviteľmi.Práve v tom čase cestuje mních Viliam so svojím žiakom Adsom(ktorý je zároveň aj rozprávačom),po kláštoroch.Celý rukopis je rozdelený na sedem dní a každý deň na úseky podľa liturgických hodín.
Prichádzajú do opátstva,ktoré bolo vybraté ako miesto stretnutia dvoch protichodných teologických skupín.Viliamovým poslaním je pripraviť toto zhromaždenie.
O bratovi Viliamovi veľa toho nevedel a o jeho poslaní tiež,mnoho vecí sa dozvedel cestou ktorou išli.Adson opísal Vilama ako človeka neobyčajných čŕt,vzrastom prevyšoval bežne vysokého muža a bol veľmi chudý.Mal bystré a prenikavé oči,ostrý a mierne ohnutý nos,ktorý dodával tvári výraz človeka v strehu.Jeho brada svedčila o pevnej vôly.Ako mladého človeka ho zaujímali rôzne veci ,ktoré zbadal u samotného Viliama.Ten v opátstvach namiesto toho aby sa modlil mal vždy v ruke knihu a ruky zaprášené od nich.No jeho v kláštore učili,že čas treba využívať celkom inak.Aj mu to povedal a on mu odpovedal,že krása vesmíru nie je daná iba jednotou rozmanitosti ale aj rozmanitosťou v jednote.Tiež ho zaujímali veci,ktoré nosil vo vaku,boli to prístroje,ktoré predtým nikdy nevidel a sám Viliam ich nazýval zázračnými strojmi.Tvrdil,že stroje sú výsledkom umenia,ktoré kopíruje samotnú prírodu.Tak sa dozvedel podstatu hodín,astrolábu a magnetu.Spočiatku sa obával,že ide o bosorátstvo ale mnohokrát v noci ho sledoval ako sleduje oblohu čudným prístrojom.Vysvetlil mu že R.Bacon,ktorého považoval za svojho učiteľa tvrdil,že Boží plán sa bude uskutočňovať prostredníctvom vedy a prístrojov,ktoré už boli dávno vymyslené.
Každý deň ho spoznával a deň za dňom bol múdrejší.
...