Úprava súdnej organizácie a jej dopad na postavenie poddaných

Tereziánska urbárska regulácia sa dotkla svojou úpravou i zemepanskej jurisdikcie nad poddanými. Tejto otázke však Mária Terézia venovala pozornosť len okrajovo. Zamerala sa na vybavovanie poddanských sťažností. Táto úprava však viac menej upevnila podstatu zemepanskej jurisdikcie. Mária Terézia sa tejto otázke venovala oveľa viac v Rakúsku a českých krajinách, v Uhorsku bola vo svojej reformnej činnosti zdržanlivejšia. Jozef II. bol v tomto smere pokrokovejší. Do uhorského súdnictva vniesol viac nových pozitívnych prvkov, ktoré sa odrážali aj na postavení pospolitého ľudu. Je známe, že reformy, ktoré sa Jozef II. usiloval presadiť v rakúskych a českých krajinách, mechanicky prenášal aj do Uhorska, pretože jeho cieľom bolo zabezpečiť jednotnosť ríše. Stav uhorského súdnictva v druhej polovici 18. storočia bol naozaj roztrieštený, poznačený všetkými prvkami feudálnej rozdrobenosti. Existovalo množstvo rôznych súdov, ktoré nemali presne vymedzené svoje kompetencie, dochádzalo k ich prelínaniu, nebolo dostatok sudcov a predovšetkým sudcov, ktorí by boli odborne vzdelaní. Spory sa pred jednotlivými súdmi riešili väčšinou podľa miestnych zvykov, čo spôsobovalo nekonečné preťahovanie sporov. V uhorskom súdnictve nebola víťazom spravodlivosť a poriadok, ale ten kto bol silnejší. Uhorský poddaný, ako najslabší článok spoločnosti, sa mohol za takého stavu veľmi ťažko dovolávať spravodlivosti. Súdnictvo v Uhorsku si nevyhnutne vyžadovalo reorganizáciu.