Ústava a jej vývoj

V súčasnosti sa pojem ústava (constitution, Verfassung) neoddeliteľne spája so štátom, ktorý sa zvykne charakterizovať ako „právny“. Právny štát má predovšetkým tieto znaky: rešpektuje suverenitu ľudu, deľbu moci medzi zákonodarné, výkonné a súdne orgány, uznáva, že verejná (štátna) moc sa musí vo svojej činnosti podriaďovať základným ľudským právam a slobodám a existujúcemu právnemu poriadku. Skoro každý moderný štát odvodzuje svoj právny poriadok od svojej písanej ústavy, ktorej priznáva postavenie základného (najvyššieho) zákona. Tieto dokumenty odzrkadľujú zásadné zmeny v organizácii spoločnosti a nový prístup k štátu, ktorý sa prestal považovať za majetok jednotlivca alebo úzkej vládnucej vrstvy. Definujú hlavné demokratické zásady, ktorými sa daný štát riadi, garantujú ľudské a občianske práva, do ktorých verejná (štátna) moc nesmie zasahovať, upravujú štruktúru, postavenie, úlohy i spôsob činnosti najvýznamnejších štátnych orgánov a vnútornú štruktúru štátu. Ústavy moderných štátov majú spoločné hlavné znaky, ale ich obsah nie je úplne rovnaký, pretože každý štát má iné historické skúsenosti, iný stupeň spoločenského vývoja i rozdielny filozofický prístup k ústave.