Úvod do občianskeho práva

Úvod do občianskeho práva

Občianske právo patrí k najzákladnejším a tiež najstarším právnym odvetviam histórii práva. Vzniklo v podmienkach starovekého Ríma, odkiaľ pochádza aj jeho názov - IUS CIVILE, ktorý sa používa doteraz. Postupným vývojom sa stalo základom rímskeho súkromného práva.
Rímsky právnik Ulpanius zaviedol právny dualizmus - delenie práva na verejné a súkromné.
Už v tom čase vnikli v rámci občianskeho práva právne inštitúty, ako vlastnícke právo, držba, kúpna zmluva, nájom, darovanie a pod., ktoré si svojskú formu zachovali až dodnes (viac ako dve tisícročia). Stalo sa tak v dôsledku tzv. recepcie rímskeho práva v západnej a strednej Európe v 12. až 16. storočí výsledkom, ktorej boli veľké občianskoprávne kodifikácie v 19. storočí vo Francúzsku, Rakúsku, Nemecku. Úplne iný vývoj práva bol v Európe, v Anglicku a Rusku.
K zmene základných občianskoprávnych inštitútov dochádzalo preto, lebo občianske právo vzhľadom na svoju funkciu, povahu i predmet bolo vždy úzko späté s ekonomickými majet-kovými vzťahmi v spoločnosti. To znamená, že zmenou ekonomického, sociálneho a politického systému dochádza aj k zmene právnych vzťahov v odvetví občianskeho práva.