Úvod do teórie výtvarného umenia - Expresionizmus

20. storočie bolo obdobím izmov. Termín expresionizmus sa ojedinele používal už pred prelomom storočí. Pôvodne sa vzťahoval na výtvarné umenie. Dnešné použitie pravdepodobne začalo roku 1901, kedy boli v Salon des Indépendants v Paríži vystavené viaceré maľby neznámeho maliara Juliena Augusta Hervého pod názvom „Expressionisme“. Slovo teda pochádza z francúzštiny (zo slova expression = výraz), hoci paradoxne práve vo Francúzsku sa neskôr nepoužívalo a bolo nahradené slovom fauvizmus.

Význam termínu sa v minulosti menil a často sa vzťahoval na veľmi rozdielne diela. Aj dnes sa pod tento pojem zahrňuje pomerne mnoho prác, ktoré majú z formálneho hľadiska zdanlivo veľmi málo spoločného. Natoľko rozdielne diela by podľa klasickej taxonómie mohla spájať ich „duchovná“ poloha, ich „zmysel“. Nikdy však nie je jasné, či ide o to, čo chcel vyjadriť umelec a či o účinok, ktorý vyvoláva v divákovi.

Pojem expresionizmus začali potom propagovať nemeckí estetikovia. Expresionizmus sa najviac rozvíjal v Nemecku. Všeobecne známym sa pojem stal roku 1911 na 22. výstave berlínskej Secesie vo Švédsku, Anglicku a Nemecku. V tom istom roku sa v Nemecku začal používať aj pre literatúru. V dejinách umenia označujeme expresionizmom tendenciu, zdôrazňujúcu psychické momenty tvorby, považujúcu umelecké dielo predovšetkým za prejav umelcovej duše.