Vnímanie - percepcia

Každý človek, aj malé dieťa sa potrebuje orientovať vo svojom životnom prostredí, rozpoznávať jeho vlastnosti, vzťahy medzi vecami v tomto prostredí a vytvárať si o ňom obraz. Bez poznávania by táto orientácia nebola možná. Základnou formou poznávania je vnímanie, prijímanie informácií z okolitého prostredia pomocou zmyslov, ich následné spracovanie a kódovanie a vytváranie celistvého obrazu. Neexistuje jednotná definícia vnímania, H. Piéron (1963, in Nakonečný, 1997, str. 382) tento pojem vymedzuje ako „formu poznávania, ktorá má pôvod v zmyslových dojmoch, vytvára útvar zvaný vnem a prejavuje sa v kontrole správania sa“, alebo S. L. Rubinštejn (1967, in Nakonečný, 1997, str. 382) hovorí, že: „Vnímanie je zmyslovým odrazom predmetu alebo javu objektívnej skutočnosti, ktorá pôsobí na naše zmyslové orgány.“

Vo všeobecnosti je vnímanie kognitívny proces vlastný každému človeku, jednak je podmienený vrodenou vybavenosťou organizmu, individuálnym spôsobom prežívania, a tiež minulou skúsenosťou každého jednotlivca. Vrodenou vybavenosťou organizmu môžeme chápať napríklad výborne vyvinutý hudobný sluch už od malička alebo momentálny fyzický stav organizmu...