Vojna severoamerických osád za nezávislosť

Situácia na severoamerickom kontinente je v prvej polovici l8. storočia bola veľmi čudná v tom, že na jednej strane je anglická koloniálna mocnosť, ktorá do života spoločnosti neúprosne presadzovaná poslušnosť voči kráľovskej korune. Na druhej strane sú intelektuálne spoločenské vrstvy, ktoré sú i napriek feudálnym pomerom, alebo práve preto, inšpirované vlnou osvietenskej filozofie, ktorá sa sem dostáva zo západnej Európy, najmä z Francúzska, ale aj z Anglicka. Diela Bacona, Newtona, Locka, Harringtona, Miltona, Voltéra, Montesquiea, to sú všetko intelektuálne zbrane, proti ktorým sa koloniálna moc nevie brániť. Preto vo viacerých týchto okupovaných severoamerických osadách a oblastiach sa približne od polovici storočia vznikajú rôzné nespokojné spolky a združenia. Jedno z týchto združení amerických mysliteľov, ale aj niektorých popredných politikov a intelektuálov, založil veľmi schopný a tvorivý vedec - fyzik a ekonóm, no i filozof a myslitel, Benjamin Franklin /l706 - l790/. Tento sa v r. l743 rozhodol, že na povznesenie ducha, tvorivých a nielen vedeckých, ale aj popredných politických dejateľov vytvorí tzv. Americkú filozofickú spoločnosť, ktorej členmi sa stali aj ďalší myslitelia, ako napr. Samuel Adams, ktorý na Harvardskej univerzite v r. l740 práve dokončil štúdia, a svojou dizertačnou prácou zdôvodnil, aj na základe Lockového filozofického učenia, zákonnú povinnosť povstať voči vládnym úradom, ak tie neplnia vôľu ľudu a neochraňujú jeho základné, prirodzené ľudské práva.