Vybrané teórie sociálnej práce

Teoretické zázemie je jedným zo zdrojov identity sociálnych pracovníkov i jednou z podmienok ich vzájomnej komunikácie. Používanie teórií však v prvom rade uľahčuje prax, pretože špecifikuje, čo sa má robiť, ako a prečo. Pomáhajúci pracovník takéto návody potrebuje. Je veľký rozdiel, či sa jeho intervencia uskutočňuje na základe domnienok, pocitov alebo jedná poučene na základe kompaktného teoretického rámca. Snaha pomáhať ľuďom bez presného porozumenia ich problémov, bez znalostí metodických postupov a ich indikácie je nebezpečná. Môže ohrozovať klientov, v prípade väčších projektov i celú spoločnosť.
Sociálna práca čerpá časť svojej teoretickej výbavy z iných vedných oblastí (z psychológie, sociológie, pedagogiky....). Len v menšej miere sú teórie sociálnej práce generované priamo v jej rámci. V tých prípadoch, keď sociálna práca vychádza alebo nadväzuje na teóriu iných, podporných odborov, adaptuje ich vo svojej literatúre a odbornej diskusii. Debata v sociálnej práci sa však môže rozvinúť i iným spôsobom ako v pôvodnom odbore. Prevzatá teória zvyčajne zachováva svoju pôvodnú podobu. V diskusiách v rámci sociálnej práce sa odkazuje k jej pôvodnej formulácii v odbornej literatúre.
Napriek tomu sa v sociálnej práci bežne stretávame s využitím teórií vychádzajúcich z iného odboru, originalita odboru spočíva vo zvláštnom spôsobe využitia teórie - v adaptácii teoretických modelov pre riešenie klientových problémov. v sociálnej práci dochádza na teoretickej i praktickej úrovni k dotváraniu teórií tak, aby umožňovali vnímať človeka ako celistvú bytosť zakotvenú v prostredí. Sociálna práca sa teda vyznačuje schopnosťou integrovať, využívať a modifikovať rôznorodé poznatky v snahe pomáhať ľuďom pri podpore, prípadne pri obnove ich sociálneho fungovania.