Vyčerpávanie stratosférického ozónu - planetárne limity

V poslednej dobe možno zaznamenať nárast miery environmentálnych problémov v oblasti znečistenia atmosféry /znečistenie ovzdušia v mestách, acidifikácia veľkých oblastí, poškodenie ozónovej vrstvy, klimatické zmeny na Zemi/, v oblasti nárastu koncentrácie fosfátov a dusíka v pôde /eutrofizácia povrchovej vody, prítomnosť hnojív v pôde a povrchových vodách, globálne narušenie potravi-nových reťazcov/, ako aj znepokojenie nad stavom životného prostredia /miznutie vzácnych druhov rastlín a živočíchov, zachovanie regionálnych ekosystémov, zachovanie biodiverzity vo svete/.

Ozón je plyn, ktorý je v zemskej atmosfére rozložený nerovnomerne. Najviac je sústredený vo výške 19 až 25 km nad zemským povrchom. Táto vrstva ozónu sa nazýva ozónosféra a chráni Zem pred prenikaním veľkého množstva škodlivých UV lúčov. Poškodenie ozónovej vrstvy spôsobujú látky, uvoľňované do zemskej atmosféry prevažne v dôsledku ľudskej činnosti (freóny, halóny). Tieto látky rozkladajú ozón v ozónosfére na kyslík a tým spôsobujú vznik ozónovej diery.

Nielen menej ozónu má vplyv na množstvo žiarenia ktoré dopadá na Zem. Veľký vplyv majú aj oblaky: ak sú husté, účinne chránia Zem. Zaujímavé však je, že najviac žiarenia sa k nám dostáva nie pri jasnom, ale napoly zamračenom nebi. Paradoxne tu potom zohráva kladnú úlohu znečistenie - aerosóly z komínov a výfukov áut sú prekážkou na ceste žiarenia z kozmu. Znižovaním koncentrácie ozónu v troposfére úmerne stúpa množstvo žiarenia, ktoré dopadá na Zem.