Výskyt foriem pračloveka na území Čiech a Slovenska spadajúcich do obdobia paleolitu

Paleolit, nazývaný aj staršou dobou kamennou, patrí k najdlhšiemu a najstaršiemu úseku dejín ľudstva. Ide o epochu, ktorej časové vymedzenie je len veľmi približné. Jeho dĺžka sa uvádza približne v období rokov 3,5 mil. až 10. tis. p.n.l. Pre toto obdobie platí, že čím viac postupujeme do minulosti, tým menej poznatkov máme.

Obdobie paleolitu sa udialo v staršom období štvrtohôr a to v pleistocéne. Pre pleistocén v Európe je typické striedanie dôb ľadových (glaciálov – Donau, Günz, Mindel, Riss, Würm) a dôb medziľadových (interglaciálov).

Aj na území Slovenska sú doložené horské zaľadnenia a to vo Vysokých a Nízkych Tatrách, Malej Fatre a Slovenských Beskydách. Na území Čiech sú to Krkonoše a Šumava. Okrem iného sa územie Slovenska a Čiech v tomto období nachádzalo v periglaciálnej oblasti, čo znamená že sa jednalo o územie, ktoré bolo vzdialené viac ako 200 km od čela ľadovcov a priemerná ročná teplota tu nevystupovala nad 10°C. Krajinu vtedy pokrývala tundra, v nížinách step. Tieto podmienky mali veľký vplyv na vývoj ľudskej spoločnosti a pravekého človeka, ktorý sa na konci treťohôr a v štvrtohorách stal „novou“ zložkou prírody. Práve táto seminárna práca, by sa mala venovať vývoju paleolitického človeka a životu ktorý vtedy viedol.