Vysoké Tatry - Tichá dolina

Lesné ekosystémy zaberajú v biosfére najväčšiu rozlohu a komplexnosť ich štruktúry umožňuje maximálnu rozmanitosť foriem života. Lesy sú najrozšírenejší typ vegetácie na zemeguli s najväčším priamym využitím slnečnej energie, obehom látok. Sú najväčším producentom kyslíka, najvýraznejším faktorom regulácie klímy, biotypom živočíchov, zásobárňou genofondu.

Les tvoria stromy vyššie ako 3m, ak rastú na ploche najmenej 100m, ďalej kry, byliny, machorasty, huby a lišajníky. Spolu so živočíchmi tvoria zložitý prírodný útvar, v ktorom navzájom pôsobí množstvo rozličných organizmov. Ich špecifické spolupôsobenie má rozhodujúci význam pre udržanie ekologickej rovnováhy lesa ako jednotného celku. Les si vo svojom vnútornom prostredí vytvára špecifické kinatické podmienky - fytoklímu, ktorá zaniká jeho odstránením. Povrch lesnej pôdy tvorí hrabanka, čo sú prevažne odumreté rastlinné časti. Tie sa vďaka mikroorganizmom a bezstavovcom, ako sú červy alebo mnohonôžky, postupne rozkladajú až na humus. Les má niekoľko vrstiev: najnižšie je vrstva bylín a machov, ktoré rastú všade tam, kde prenikne cez koruny stromov aspoň trochu svetla. Vyššou vrstvou je podrast, pozostávajúci z krov a mladých stromov. Ďalšou vrstvou sú kmene vysokých stromov, porastené popínavými rastlinami. Najvyššia časť sa volá korunová klenba. Listy rastú vďaka slnečnému svetlu, kvety opeľuje hmyz, vtáky a niektoré netopiere.

Aj v lesnom ekosystéme prebieha tok energie, obeh látok - biogénnych prvkov- tvorí sa biomasa. Jeden hektár priemerného lesa v miernom pásme vyprodukuje za 1 rok približne 8 ton dreva, 3 tony lístia, 1 tonu plodov, 1 tonu koreňov, čo tvorí čistú primárnu produkciu 13 ton živej hmoty na hektár. Celkové množstvo minerálnych látok sa mení podľa veku a typu lesa.