Využitie rôznych terapeutických techník u detí s diagnózou ADHD

ADHD - VŠEOBECNÝ NÁHĽAD DO PROBLEMATIKY

ADHD (z anglického Attention Deficit Hyperactivity Disorder), teda porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou, patrí do oblasti špecifických poruch správania (F 90). Ide o odlišný spôsob fungovania mozgu. Mozog je z rôznych príčin nastavený na nadmernú aktivitu, chýbajú alebo sú oslabené tlmivé procesy, ktoré by mali brzdiť zvýšenú motorickú činnosť. Pri poruchách pozornosti sa predpokladá, že systémy mozgu, ktoré sú zapojené do komplexu funkcií súvisiacich pozornosťou, sú oslabené alebo ešte nezrelé. ADHD je najbežnejšia psychiatrická porucha u detí, výskyt ADHD u detí v školskom veku je 5-8%, pričom príznaky ADHD sa vyskytujú najmenej u 2% dospelej populácie. Častejšie sa vyskytuje u chlapcov ako u dievčat, pomer je 3:1. ADHD je spojené s poruchami určitých oblastí mozgu a jeho funkcií. Predpokladanými príčinami vzniku ADHD sú anatomické a funkčné odchýlky štruktúr CNS, podmienené geneticky alebo získané počas včasného vývoja jedinca a podieľajúce sa na zpracovaní informácií, ich analýze, posudzovaní a odpovedi organizmu. V prenatálnom a perinatálnom období sa podieľajú na vzniku a vývoji tejto poruchy mnohé faktory, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť rast a vývoj plodu. Vedci zistili, že deti s ADHD majú pomalší metabolizmus glukózy práve v oblastiach, ktoré riadia pohyb a pozornosť. Už z rodinnej anamnézy vyplývajú riziká možných genetických vplyvov.