Vývoj fondového priemyslu – v členení na akciový, dlhový a peňažný podľa teritoriálneho rozdelenia v USA, EU a Ázia

USA a Západná Európa
Uplynulý rok bol pre svetové akciové trhy ťažký. Koncom prvého štvrťroka sa burzami prehnala prvá
vlna výpredajov, ktorú odštartovala panika na čínskej burze. Vyspelé západoeurópske trhy si odpisovali až
desaťpercentné straty. Napriek tomu sa v priebehu druhého štvrťroka dostali opäť na rekordné hodnoty,
nezohriali sa však na nich dlho. V Spojených štátoch sa prevalilo prehriatie na trhu s hypotékami, ktoré vyústilo
do úverovej krízy. Tá vyvolala silné bolesti hlavy najmä finančným inštitúciám, ktoré sa na jednej strane morili s
nedostatkom likvidity a na strane druhej pristúpili k odpisovaniu „zlých“ úverov, následkom čoho niekoľko
finančných spoločností vyhlásilo bankrot a väčšina bánk zaznamenal katastrofálne zhoršenie bilančných čísel.
Hypotekárna kríza sa z nového kontinentu preniesla aj na starý kontinent, a to najmä do spomenutej
finančnej sféry. Zhoršenie sa sentimentu investorov okrem akcií tohto sektora zamiešalo kartami aj v ostatných
odvetviach. Obrovské straty finančných inštitúcií významnou mierou prispeli k obavám z globálnej ekonomickej
recesie. Tú by mala rozdúchavať aj silnejúca inflácia, podporovaná rekordnou cenou ropy. Vysoké výrobné
náklady sa už odrážajú aj na poklese ekonomickej aktivity výrobného sektora a sektora služieb. Rastúca inflácia
navyše kľúčovým centrálnym bankám, teda FEDu, ECB a BoE berie z rúk najsilnejšiu zbraň v boji proti
ekonomickej recesii, a to šancu pristupovať odvážnejšie k znižovaniu úrokových sadzieb. Vrásky na čele
ekonómov starého aj nového kontinentu pridával aj voľný pád amerického dolára, ktorý voči euru stratil takmer
desať percent. Táto situácia na jednej strane poškodzovala export krajín používajúcich jednotnú európsku menu,
na strane druhej vystrašila amerických ekonómov, nakoľko veľké zahraničné banky začali zvažovať držbu
svojich devízových rezerv v zelenej bankovke. Investori preto v panike pred blížiacim sa rokom 2008, ktorý
podľa mnohých ekonómov bude začiatkom „horších čias“, masívne redukovali svoje pozície a počas štvrtého
kvartálu tak tlačili ceny nadol.