Vývoj miezd od roku 1993 až po súčasnosť

Sledovať vývoj miezd je dôležité z rôznych hľadísk. Mzdy jednak tvoria v mnohých podnikoch najpodstatnejšiu zložku nákladov a sú teda zohľadňované pri každom rozhodovaní a plánovaní. No nominálna mzda je takisto pravidelne skúmaným indikátorom štatistických sledovaní, odzrkadľuje ekonomickú situáciu krajiny.
Pre lepšie pochopenie celej problematiky je potrebné pochopiť tiež podstatu rozoberanej ekonomickej veličiny a jej fungovanie v rámci celého ekonomického prostredia.
Podstatu mzdy môžeme rozoberať na základe jej základných funkcií:
A. Ekonomická funkcia mzdy:
a. Z národohospodárskeho pohľadu sleduje makroekonomické veličiny ako je tovarovo-peňažná rovnováha, inflácia, produktivita práce, cenová hladina.
Tovarovo-peňažná rovnováha vyjadruje vzťah medzi tovarom na trhu a výškou disponibilných peňažných príjmov, ktoré obyvateľstvo vynakladá na nákup tovarov a služieb, pričom by kúpyschopný dopyt nemal rásť rýchlejšie ako množstvo tovarov na trhu. V opačnom prípade môže dôjsť k inflácií.
b. Z podnikovohospodárskeho pohľadu tkvie v tom, že mzda tvorí nezanedbateľnú časť nákladov podniku, pričom snahou podniku je tieto náklady znižovať a zvyšovať efektivitu vynakladanej živej práce.
B. Sociálna funkcia mzdy:
Využíva sa predovšetkým pri usmerňovaní minimálnej životnej úrovne, pri zabezpečovaní sociálneho zmieru a pod., preto pri stanovení výšky mzdy sa nesmie zohľadňovať len zámer a ciele podniku, ale aj zámer štátu a sociálnych partnerov.
Z hľadiska vzťahu miezd k cenovej hladine rozlišujeme:
A. Mzdu nominálnu
Je to množstvo peňažných jednotiek, ktoré pracovná sila dostáva ako cenu práce, pričom zvyšujúca sa nominálna mzda nemusí znamenať, že pracovná sila zlepšuje svoje sociálne postavenie.
B. Mzdu reálnu
Je to mzda vyjadrená v kúpnej sile, čiže suma tovarov a služieb, ktoré si pracovník za svoju nominálnu mzdu môže kúpiť. Je ukazovateľom spotreby pracovníka a je rozhodujúca pre jeho životnú úroveň.