Vznik a podstata fašizmu

Povojnová hospodárska kríza, ktorá sa rozvíjala na základe všeobecnej krízy kapitalizmu, viedla k silnému zostreniu triednych protikladov a k zosilneniu útoku buržoázie na robotnícku triedu. Vo všetkých kapitalistických štátoch začala rýchle vzrastať nezamestnanosť a postavenie robotníckej triedy sa neustále zhoršovalo. Pre boj proti revolučnému hnutiu sa s finančnou pomocou monopolu začali zakladať fašistické organizácie. V USA to bola „Americká légia“, v Bulharsku „Vojenská liga“, v Španielsku „Falanga“, V Nemecku SA, V Taliansku „Čierne košele“. Buržoázia už nebola schopná vládnuť starými metódami parlamentarizmu a východisko z politickej krízy začala hľadať v prechode k fašistickým metódam vládnutia. Preto takmer vo všetkých kapitalistických štátoch začali sa uskutočňovať reakčné politické opatrenia a fašizácia, alebo dokonca priamo sa nastoľovala otvorená fašistická diktatúra. Vývin fašizácie a nastolenie otvorenej fašistickej diktatúry nadobúdali rôzne formy – podľa historických, sociálnych a hospodárskych podmienok tej-ktorej krajiny. Tam, kde fašizmus nemal širokú masovú základňu, nemohol likvidovať parlament a buržoáznodemokratické slobody a ponechal preto rôznym buržoáznym skupinám určitú legalitu. V iných krajinách – a to tam, kde boli triedne rozpory najhlbšie a najostrejšie – nastúpil fašizmus väčšinou pučom.