Vznik a vývoj funkcie župana v Uhorsku

Zadanie na seminárnu prácu znie: vznik a vývoj župana od najstarších čias po rok 1918. Na úvod by som chcel ozrejmiť, ako som poňal túto prácu, z akých hľadísk som chcel objasniť problematiku župného zriadenia ako jednej z najdôležitejších prvkov pri utváraní miestnej i štátnej správy , ktorá sa takmer celé tisícročie formovala na územiach na ktorých sa dnes rozprestiera Slovenská republika.

Vzhľadom na historickosť slova župa sa nedá jednoznačne podať definícia samotného slova, pretože tento názov sa používa takmer tisíc rokov a v tomto rozsiahlom, a na udalosti v rámci miestnej a štátnej správy veľmi bohatom období, sa aj samotná podstata slova líšila. Samotné slovo „župa“ Veľký slovník cudzích slov vysvetľuje ako historickú väčšiu administratívnu jednotku územia, či kraju. Na tejto definícii vidíme mnohoznačnosť, ktorú som v úvode načrtol a to, že v počiatkoch vzniku plnila župa nielen administratívnu úlohu, ale zastávala nevyhnutný post a to obranu krajiny, neskôr sa význam posunul do reprezentačnej roviny (obdobie 1940 - 1945 ) a v najmladších časoch sa pojem župa stal akýmsi pojmom na pripomenutie historických koreňov našej vlasti, kde už obranná funkcia stratila opodstatnenie. V historickej literatúre nás môže zmiasť použitie synonym slova župa. Jedna skupina historikov zastáva názor, že o župách sa môže hovoriť v celom ich vývoji od založenia po rok 1918(napr. prof. Sedlák a.i.) Druhá skupina historikov tento pojem až tak nezastáva a prikláňa sa k rozličným pomenovaniam v jednotlivých historických etapách ( napr. doc. Žudel) Podľa ich delenia do konca Veľkej Moravy hovoríme o hradských župách, do 13./14. storočia hovoríme o (kráľovských) komitátoch, od 13./14 storočí do roku 1849 hovoríme o (šľachtickej) stolici a pre roky 1849- 1928 a 1940-1945 hovoríme o (štátnych) župách. Prechod od komitátov k stoliciam prebehol v každej župe v inom čase.