Vznik, formovanie a činnosť Starej a Novej školy slovenskej v 19. storočí

Predmetom seminárnej práce, ako vyplýva už z jej názvu, je priblíženie vzniku, formovania a praktickej činnosti dvoch prúdov v politickom živote Slovákov (Starej a Novej školy slovenskej) v 60. a v prvej polovici 70. rokov 19. storočia. Jadro práce je rozdelené do troch častí. Pojedanie začína na konci 50. rokov 19. storočia. Prvá kapitola približuje obdobie od pádu Bachovho absolutizmu v roku 1859 s krátkym opisom udalostí smerujúcich k obnoveniu ústavných pomerov v Uhorsku roku 1861 na základe Októbrového diplomu a Februárového patentu. Ústrednou udalosťou, ktorou sa prvá časť práce zaoberá je Memorandové zhromaždenie v Turčianskom Sv. Martine. Tu som sa vyhol podrobnému opisu jeho priebehu. To, čo ma zaujímalo primárne bol spor a postupne sa prejavujúca istá ideovo-politická diferenciácia v slovenského národného hnutia. Tu niekde sa totiž rodí opozičné krídlo v národnom hnutí, neskôr známe ako Nová škola slovenská. Druhá kapitola na úvod krátko približuje tzv. obdobie provizória (1861 - 1865), keď nerokuje uhorský snem. Rovnako ako v prvej časti sa aj tu v druhej kapitole upriamujem na ťažiskovú udalosť, ktorou je v tomto prípade rakúsko - uhorské vyrovnanie z roku 1867. Opisujem tu jeho odozvu v slovenskom národnom hnutí a definitívne vyhranenie a sformovanie Novej školy v rokoch 1867 - 1868. Rozsiahlo tu rozoberám zásadný problém, ktorý mal veľký podiel na rozdelení národného tábora, a to spor o Okolie. Tretia a zároveň posledná kapitola práce mapuje obdobie od prijatia národnostného zákona (1868) do rozpadu Novej školy slovenskej v roku 1875. Toto vcelku zložité obdobie plné udalostí som ďalej rozčlenil na tri podkapitoly.