Vznik novovekej filozofie

Novoveká filozofia sa rozvíjala v dvoch líniách. Bol to racionalizmus a empirizmus. Priniesla nové metódy poznávania: deduktívnu a induktívnu metódu. Podľa časovej postupnosti novovekú filozofiu delíme na 3 obdobia. Prvé obdobie sa dá nazvať ako spor medzi racionalizmom a empirizmom. Nakoľko empirizmus bol založený na skúsenosti, racionalizmus preferoval úlohu rozumu. Najvýznamnejší predstavitelia empirizmu boli Berkley, Bacon. Medzi racionalistov môžme zaradiť Descartesa, Spinozu a Leibniza. Druhé obdobie bolo typické pre 18. storočie. Bolo založené na pokuse spojenia prvkov racionalizmu a empirizmu. Typický predstavitelia tohto obdobia boli Voltaire a Rousseau. Posledné obdobie bolo charakteristické úsilím o prekonanie na vyššej úrovni. Sem patrili nemecký klasický filozofi - Kant, Fichte, Hegel. Novoveká filozofia nadväzovala na doterajšie filozofické učenia a rozvíjala sa v 17. a 18. storočí, jej vrchol bol v 19. storočí. Počas tohto obdobia nastali revolúcie v duchovnom živote. Boli vytvorené podmienky pre rozvoj vedy a filozofie. V 16. storočí sa buržoázia zmenila na samostatnú triedu, ktorá stála voči feudálnej moci. Nastáva obdobie ranno-buržoáznych revolúcií. Myslitelia si uvedomovali potrebu vedy bez teológie. Budovali objektívnu vedu, a snažili sa reálne vysvetľovať problémy života.