Washingtonská zmluva, jej obsah a úlohy vyplývajúce pre členské krajiny

Washingtonská zmluva alebo Washingtonská námorná zmluva bola zmluva ktorú uzatvorili po prvej svetovej vojne päť najmocnejších námorných veľmocí: Spojené kráľovstvo, USA, Japonsko, Francúzsko a Taliansko (ZSSR vtedy ešte nemal vybudovanú veľkú námornú silu, a po cárskom Rusku nezostalo mnoho lodí) 6. februára 1922. V zmluve sa stanovili celkové tonáže národných loďstiev jednotlivých štátov, výtlak jednotlivých tried lodí a ich ráž. Zmluva zostala v platnosti až do nástupu nacistov v Nemecku a na východe do zvýšenej militarizácie Japonska v rokoch 1934-1935, kedy tieto dva štáty porušili ustanovenia Washingtonskej zmluvy, a tým vlastne samotnú zmluvu anulovali.

Washingtonská zmluva určovala:
· maximálnu tonáž loďstiev
· maximálnu tonáž tried lodí a ich maximálnu ráž


Vo Washingtonskej dohode nebolo definované koľko lietadiel môže byť na lietadlovej lodi, a naopak ráž diel 203 mm na lietadlovej lodi sa neskôr ukázala ako zbytočne veľká.

Washingtonská dohoda definitívne odsunula Veľkú Britániu z pozície "kráľovnej morí", keďže tonáž USA bola stanovená v pomere 1:1 k tonáži Spojeného kráľovstva. Dovtedy Spojené kráľovstvo presadzovalo doktrínu, že výtlak jeho loďstva musí mať minimálne rovnaký výtlak ako súčet ďalších dvoch najväčších loďstiev na svete.
...