Z dejín politického myslenia - starovek

Na konci 2.tisícročia pred našim letopočtom boli už veľké impériá Blízkeho Východu na úpadku. Nové civilizačné centrum vytvárajú grécke kmene, ktoré sa usádzajú na Peloponézskom polostrove a v ďalších oblastiach Stredozemného mora. Osady, ktoré vznikali boli iba oázami v horskom masíve.
Chudoba neúrodnej gréckej zeme bola sčasti vykompenzovaná dobrou klímou a prímorskou polohou. Hory Pindu a Olympu oddeľovali helénsky svet od Európy, ale množstvo ostrovov Egejského mora bolo pre Grékov prirodzeným mostom do Malej Ázie, základom námorníctva, obchodnej výmeny a kolonizácie úrodných krajín susedov.
Antické Grécko obklopovala fenická kultúra s centrom v Kartágu, etruská kultúra, neskôr kultúra rímska a v zaalpskom pásme galská. V severovýchodnej oblasti to bola kultúra skýtska, vo východnej perzská, sýrska, z juhovýchodu egyptská. Gréci veľmi skoro nadviazali kontakt so stredozemnými kultúrami a svojsky sa s nimi vyrovnávali. To bol jeden z dôvodov, prečo tento kočovný Ľud dokázal pred svetom vytvoriť jednu z najsvetlejších kapitol histórie.
Grécko sa stalo kolískou európskej civilizácie, základom jej filozofického myslenia. Práve tak filozofia politiky a teória práva dodnes nadväzujú na elementárne kategórie, ktoré vypracovali Gréci, pokračujú vo veľkých diskusiách o štáte a práve, ktoré oni otvorili.