Základné (hlavné) koncepcie manažmentu

2.1 Generovanie man. poznatkov
- M vznikal ako praktická činnosť človeka, kt. bola výsledkom uvedomenia si vlastnej existencie, stále rastúcich potrieb a cieľavedomého spôsobu ich uspokojovania

* podľa viacerých akademických prameňov v prvopočiatkoch sa táto nevyhnutná ľud. činnosť nenazý-vala manažmentom (je dokázané, že práve man. kompetencie a zručnosti v oblasti plánovania, organizo-vania a kontroly boli predpokladom napr. výstavby Cheopsovej pyramídy niekedy v treťom tisícročí pr. Kr.; neskoršie civilizácie, hlavne grécka a rímska, rozšírili potrebu plánovania a organizovania)

* druhá generácia M vznikla na prelome 19. a 20. stor.
- príčinou boli zmeny v kap. ako spoločenskom a ek. systéme
- menil sa jeho spôsob výroby (rozmach továrenskej výroby), čo evokovalo aj záujem o M
- v tomto období prevládal subjektivizmus, založený na osobných skúsenostiach, tradíciách a zvyklostiach
- o prelom sa zaslúžili najmä klasici: F.W. Taylor (zakladateľ vedeckého riadenia), H. Fayol a M. Weber (praktici, kt. sa snažili analyzovať, teoreticky zdôvodňovať a zdokonaľovať M)
- postupne sa začali o M zaujímať aj univerzity (stal sa predmetom štúdia psychológov, matematikov, sociológov, ekonómov, fyzikov...)
- P.F. Drucker uvádza, že M ako špecifický druh práce sa v skutočnosti objavil až po 2. sv. vojne na zač. tzv. man. revolúcie

* v tretej generácii je M chápaný ako podnikový M v subjektoch, kt. produkujú zisk
- hl. cieľom M je zveľaďovanie majetku, jeho zúročovanie, zabezpečenie rastu výnosovosti aktív a rentability kapitálu (celoživotná výchova a vzdelávanie manažérov)

* až štvrtá generácia M uznáva, že M je potrebný vo všetkých org., nielen vo výr. alebo produkujúcich zisk (aj nemocnice, univerzity, št. správa...)