Žiadosti slovenského národa, ich vplyv na národnooslobodzovací boj Slovákov a ich význam

Od 30-tych rokov 19. storočia začali prenikať do strednej Európy revolučné idey prvých občianskych revolúcií. Na území Slovenska boli k celkovej zaostalosti podmienky podstatne nepriaznivejšie. Pod vplyvom revolučných udalostí vo Francúzsku a v susednom Poľsku v roku 1830 prenikali do Uhorska a do slovenského prostredia predstavy o potrebe hospodárskych, spoločenských a politických zmien. Postavenie slovenskej reprezentácie bolo komplikované zosilneným Uhorským nacionalizmom v maďarskom národnom hnutí, ktoré nakoniec vyhrotilo vzťahy medzi oboma národmi.

Ekonomické, politické a národnostné podmienky k otvorenému protifeudálnemu vystúpeniu nastali v habsburgskej monarchii na začiatku roka 1848. Zdvihla sa široká vlna demokratického, sociálneho a národného hnutia, ktorému nedokázal absolutistický feudálny štátny aparát Habsburgovcov dostatočne a účinne čeliť. Vedľa predtým postačujúcej represie, uskutočňovanej armádou a širokou sieťou tajnej polície, bol nútený hľadať i cestu ústupkov a kompromisov.

Protifeudálne, sociálne a národné hnutie v českých zemiach a na Slovensku je treba chápať ako súčasť jednotného, i keď niekedy rozporného revolučného procesu v celom Rakúsku a vlastne v celej vtedajšej Európe. Udalosti revolučných rokov 1848-1849 u nás môžeme správne chápať a interpretovať len vo vzájomných súvislostiach s revolučným dianím v ostatných častiach Európy a monarchie.