Žiak - sloboda - výchova

Pri analýze dejinných súvislostí v oblasti pedagogiky ako
vedy o výchove vidíme zaujímavé skutočnosti. Približne v tom
období, keď v Európe v súvislosti s dobou osvietenstva nastáva
rozmach racionalizmu, ktorý prevažuje dodnes, objavuje sa
v spojení s človekom i potreba jeho slobody. Kým škola, ktorá
je považovaná v tej dobe za základnú vzdelávaciu inštitúciu,
stavia na racionalizme a upevňuje si svoj zámer vzdelávať ľudí
ako prvoradý cieľ, formovanie človeka i po ďalších stránkach,
ako racionálnej sa akoby do škôl nedostáva. „Russeauovská
línia“ je vytláčaná do sféry rodinnej výchovy a výchovy mimo
školy. Mnohé pokusy nadviazať na myšlienky J. J. Rousseaua
sa akoby zastavovali v teórii, alebo v niektorých individuál-
nych pokusoch alternatívnych škôl, ale neprenikajú bežne do
praxe škôl. Práve v tomto vidíme príčinu, že sa stále nedarí
realizovať formatívny vplyv na všetky stránky osobnosti.
Nevieme nájsť hranice medzi empirickou skúsenosťou,
emocionálnym prežívaním a racionálnym postupom pri prijí-
maní informácií, poznatkov a názorov, ale máme tendenciu pri-
kláňať sa k extrémom: liberálno-expresívnemu prístupu ale-bo
autoritatívno-dogmatickému prístupu...