Zloženie komunálneho odpadu

Každý človek denne vyprodukuje určité množstvo odpadu. Vidíme to podľa vlastných nádob na smeti, ktorých obsah sa pravidelne vyváža, ale ďalej akoby sa nás netýkal. Ide však o množstvo smetí, ktoré sa spaľuje alebo skladuje. Veľký podiel odpadu, ktorý sa na takýchto skládkach nachádza, je po určitých úpravách využiteľný ako zdroj druhotných surovín. (1)

V dnešnej dobe dosť často kritizovaný stav v entrópii odpadov, ubúdajúcich surovinových a energetických zdrojov, možno v budúcom období zmierniť recykláciou, ktorá poskytuje prijateľné technicko-ekonomické a ekologické východisko.

Podľa zákona „odpadom je vec, ktorej sa chce jej majiteľ zbaviť, alebo tiež hnuteľná vec, ktorej odstránenie (zneškodnenie) je potrebné z hľadiska starostlivosti o zdravé životné podmienky a ochrany životného prostredia“. Takáto definícia nedostatočne vyjadruje súbor odpadov. Predovšetkým odpadmi sú nielen veci. Odpadmi sú nežiadúce vedľajšie hmotné a nehmotné produkty pri výrobe, opotrebované predmety a zvyšky po spotrebovaných statkoch, ktoré vznikajú vo všetkých fázach reprodukčného procesu a ktoré v danom období nenachádzajú ďalšie využitie.

Okrem delenia na hmotné a nehmotné možno odpady rozdeľovať podľa rôznych hľadísk. Možno ich deliť napr. podľa rezortov, v ktorých vznikajú (na banské, hutnícke, poľnohospodárske a pod.). Podľa skupenstva ich možno deliť na tuhé, kvapalné, plynné, s dodatkom a iné, ako rádioaktívne, hlukové, umelosvetelné, umelotepelné, pachové, vibračné, otrasové, ktoré možno nazvať spoločným názvom: nehmotné emisie. Ak tieto nehmotné emisie prekročia určitý prirodzený a od neho odvodený právny limit, odraz, prejav, resp. pôsobenie takéhoto alebo takýchto faktorov na životné prostredie a priamo na človeka, je veľmi škodlivé, až smrteľne nebezpečné. Zoberme si napr. taký hluk. Je tiež nehmotná emisia nepomôže hmat - nedá sa chytiť nepomôže čuch - nedá sa ovoňať, ale sa nedá ani vidieť - nepomôže zrak, ba nedá sa ani ochutnať. (2)

Rýchle zväčšenie množstva odpadov je ovplyvnené tromi faktormi: zväčšením populácie, zväčšovaním osobnej spotreby a úrovňou technológie spoločenskej výroby. Zhoršenie kvality životného prostredia možno charakterizovať súčinom týchto troch faktorov.

Komunálne odpady sú veľmi citlivým indikátorom rastu životnej úrovne obyvateľstva, a to ako svojím zložením, tak aj množstvom. Krivka množstva tuhých komunálnych odpadov sleduje krivku vzostupu životnej úrovne. Dochádza pritom súčasne k štrukturálnym zmenám v zložení odpadu. Vzrastá množstvo zvyškov potravín, plastov a dochádza k poklesu množstva popolovín, čo súvisí s prechodom lokálneho vykurovania na kvapalné a plynné palivá a s rozvojom centrálneho vykurovania sídlisk. Rýchlo sa zväčšuje množstvo obalových materiálov, ktoré tvoria 20 až 30 % odpadu z domácností a 8 % z priemyselnej a obchodnej činnosti.

Krajiny Európskej Únie (EÚ), predtým Európskeho Spoločenstva (ES) sa zaoberajú otázkami odpadov už vyše dvadsať rokov. V roku 1989 bola pripravená Stratégia odpadového hospodárstva ES ako základný dokument usmerňujúci odpadové hospodárstvo v štátoch ES. Už v úvode tohto dokumentu sa stanovuje téza, že odpady nie sú len zdrojom znečisťovania životného prostredia, ale aj cenným zdrojom druhotných surovín. Preto je problém hospodárenia s odpadmi nielen problémom ekologickým, ale aj ekonomickým, technologickým a spotrebiteľským.