Zmena postojov - Sociálna psychológia

ZMENA POSTOJOV

Všeobecne platí, že zmena postojov je najúčinnejšia vtedy, keď osoby môžu nadobudnúť postoje samostatne. /tým vlastne pochopí čo a prečo má niečo urobiť/ Platí, že postoj má tendenciu rýchlo sa fixovať. Sociálne postoje sa menia predovšetkým vtedy keď: - - človek získava nové informácie o danom postoji - skupina /spoločnosť/ naň ho vyvoláva tlak k zmene - zmena sa vynúti pomocou poskytnutia resp. odmietnutia istých výhod
Zmeny môžu byť :
1.kongruetné = smer zmeny je rovnakého znamienka / + - +/
2.inkongruetné = znamienko sa mení / + - -/
Metódy zmeny postojov
1. disonancia = podávanie protiargumentov proti danému postoju
2. konfrontácia = porovnávame argumenty podporujúce postoj s protiargumentmi
3. diskusia = obe strany argumentujú svoj postoj
4. vynútená úprava správania = prinúti sa k činnosti a následne sa zmení postoj Niekedy dochádza k „bumerangovému efektu“ - ak jedinec má k niečomu veľmi intenzívny vzťah a je nútený tento vzťah zmeniť, dochádza k tomu, že sa u neho ešte viac prehlbuje.

Úloha presvedčenia pri zmene postoja
Podľa názoru Fishbeina a Ajzena (1975) presvedčenia majú pri zmene postoja ústrednú úlohu. Presvedčenie osoby o objekte sa chápe ako vnímaný pravdepodobný vzťah medzi objektom a nejakou vlastnosťou. Existujú v zásade dva priame spôsoby jeho zmeny:
1.) môžeme navodiť situáciu, v ktorej osoba sama môže vnímať, že určitý predmet má práve také a nie iné vlastnosti;
2.) môžeme osobe z určitého vonkajšieho zdroja sprostredkovať info, že daný predmet má dané vlastnosti.