Zmysel života a jeho premeny v čase

Fenomén zmyslu života a prežívania životnej zmysluplnosti je zložitý jav. Samotný pojem zmyslu života sa vzťahuje k prežívaniu svojho života ako zmysluplného a hodnotného, týka sa odpovedí na existenciálne otázky ako: „Čo je cieľom môjho života?“, „Má môj život zmysel?“, „Čo je v živote hodnotné?“.
Otázka zmyslu života nebola často v centre pozornosti psychológie. A to z toho dôvodu, že psychologická metodológia musí nutne zlyhať pred filozofickou otázkou „Čo dá zmysel môjmu životu“, ktorá odoláva akémukoľvek zovšeobecňovaniu a objektivizácii. Súčasné psychologické nazeranie na túto problematiku sa preto nezaoberá hľadaním „pravých“ hodnôt a zdrojov zmyslu života, ale presunulo sa k analýze jeho úlohy, ako aj k analýze zážitku zmysluplnosti a podmienok, v ktorých sa môže prežívať a rozvíjať. Dôsledkom takéhoto prístupu je mnoho štúdií, kde sa zmysel života ukazuje ako veľmi silný pozitívny faktor v ľudskom živote.
S touto témou sa spájajú rôzne psychologické teórie, ktoré sa ňou zaoberajú dosť obšírne a pokladajú ju za veľmi dôležitý prvok v ľudskom živote, ktorý ho celý ovplyvňuje.
Napr. Adler sa zaoberal zmyslom ž. a životnými úlohami a za naplnenie života zmyslom považoval život pre prospech spoločenstva.
Jung hovoril o archetype zmyslu, kt. sa dostáva k slovu v kritických situáciách, keď zlyhali všetky ľudské opory a barličky.
A.M. Maslow považoval považoval zmysel ž. za vnút. vlastnosť človeka, kt. sa vynára ako mohutná motivačná sila, ak sú uspokojené nižšie potreby. Je to metapotreba, ktorá musí byť naplnená aby človek fungoval zdravo. Zmysel ž. zažíva sebaaktualizovaná a k rastu motivovaná osoba.