Žobravé rády

Žobravé rády začali svoju výraznejšiu činnosť na začiatku 13.st., keď sa v najväčšej miere prejavila ich nespokojnosť so syntézami hlavných prúdov náboženského života. Svätý Dominik svoje skúsenosti nadobudol počas svojho pobytu medzi katarmi, hanobiteľmi rímskej cirkvi. Preto sa rozhodol pre najpotrebnejšiu činnosť tej doby, pre kázanie. Kázeň mala byť podľa neho podložená teologickým vzdelaním a mali ju prednášať takou formou, aby nik nepochyboval o tom, že sa držia vzoru chudoby a pokory. Svätý František bol laik, na rozdiel od Sv. Dominika. Jeho prví stúpenci žili ako pustovníci, ktorí cez deň vykonávali svoje poslanie, žobrali v mestách, a na noc odchádzali do lesa alebo jaskýň mimo mesta. Okrem týchto dvoch hlavných rádov existovali ešte ďalšie žobravé rády, rád karmelitánov (rád Blahoslavenej Panny Márie z hory Karmel), augustiniáni pustovníci, rád sv. Kríža a rád Pokánia Ježiša Krista. Ich počet sa zvýšil až natoľko, že druhý lyonský koncil v roku 1274 zakročil, aby toto množenie rádov zbrzdil a pokúsil sa zabrániť ich rozmachu.