Hľadaj
Zobraz:
Univerzity
Kategórie
Rozšírené vyhľadávanie
45 117
projektov
Agroekológia - skriptá
«»
| Prípona .doc |
Typ skriptá |
Stiahnuté 63 x |
| Veľkosť 1,0 MB |
Jazyk slovenský |
ID projektu 4682 |
| Posledná úprava 01.10.2017 |
Zobrazené 6 419 x |
Autor: zajko |
Zdieľaj na Facebooku |
||
| Detaily projektu | ||
- cena:
10 Kreditov - kvalita:
95,7% -
Stiahni
- Pridaj na porovnanie
- Univerzita:Technická univerzita vo Zvolene
- Fakulta:Fakulta ekológie a environmentalistiky
- Kategória:Prírodné vedy » Poľnohospodárstvo
- Predmet:Agroekológia
- Študijný program:-
- Ročník:3. ročník
- Formát:MS Office Word (.doc)
- Rozsah A4:118 strán
- Dokumentácia:Stiahni
Ekológia ako veda o vzájomných vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím bola po prvý raz definovaná Haecklom (1866) "ako veda o vzájomných vzťahoch organizmov k ich anorganickému a organickému prostrediu", pričom zvýrazňuje, resp. považuje ekológiu za "ekonómiu prírody". Neskôr ju Odum (1977) definuje ako "štúdium štruktúry a funkcie prírody". Z hľadiska predmetu, obsahu a ďalších hľadísk sa ekológia člení na celý rad dielčích viac-menej špecificky zameraných disciplín a vedných odborov, kde významné miesto zaberá aj a g r o e k o l ó g i a .
Agroekológia v zmysle uvedených definícií je "náuka o vzťahoch medzi poľnohospodárskymi kultúrami a ich prostredím", pričom skúma jednotlivé systémy kultúrnych rastlín, ich prostredie, vzájomné vzťahy štruktúr, funkcií a zmeny týchto systémov. Z uvedeného vyplýva, že práve prostredie, pôda, resp. hlavné edafické a hydrické faktory stanovišťa výrazne determinujú a ovplyvňujú rast a vývin kultúrnych rastlín. Problematiku agroekológie je potrebné súčasne chápať nielen v spojitosti s kultúrnymi rastlinami, ale aj vo väzbe na ostatné spoločenstvá a populácie ako sú buriny alebo živočíchy, prezentované nielen hospodárskymi zvieratami, ale aj ostatnými skupinami živočíchov - škodcovia, užitočné živočíchy a i.
Obsahom a zameraním agroekológia úzko nadväzuje, resp. súvisí s celým radom ďalších disciplín a vedných odborov, kde v ekologickom ponímaní sú to predovšetkým tieto:
- agrogeológia, ktorá študuje základné a konštantné činitele poľnohospodárskeho prostredia, t.j. matečnú horninu pôd a povrchové geologické pochody (činnosť vzduchu, vody ...), pričom využíva poznatky geochémie, mineralógie, geológie a pod.,
- agropedológia, ktorá úzko nadväzuje na agrogeológiu, zaoberá sa vlastnosťami pôdy poľnohospodársky využívanej, vo vzťahu k pôdnemu typu a druhu, študuje vhodnosť pôd pre pestovanie jednotlivých druhov plodín za účelom zvyšovania úrodnosti pôd vrátane obrábania pôdy, hnojenia a pod.,
- agroklimatológia sleduje a študuje klímu a mikroklímu za účelom zlepšenia poľnohospodárskej výroby, objasňuje klimatické vlastnosti území a umožňuje z hľadiska praktického ďalšie rozširovanie poľnohospodárskych kultúr do nových oblastí, resp. riešenie ochranárskych opatrení a pod.,
- agrometeorológia sa zaoberá meteorologickými, klimatickými a hydrologickými vlastnosťami prostredia významnými pre poľnohospodárstvo, v užšom slova zmysle špeciálnym meteorologickým a mikrometeorologickým pozorovaním a meraním pre účely poľnohospodárstva,
Agroekológia v zmysle uvedených definícií je "náuka o vzťahoch medzi poľnohospodárskymi kultúrami a ich prostredím", pričom skúma jednotlivé systémy kultúrnych rastlín, ich prostredie, vzájomné vzťahy štruktúr, funkcií a zmeny týchto systémov. Z uvedeného vyplýva, že práve prostredie, pôda, resp. hlavné edafické a hydrické faktory stanovišťa výrazne determinujú a ovplyvňujú rast a vývin kultúrnych rastlín. Problematiku agroekológie je potrebné súčasne chápať nielen v spojitosti s kultúrnymi rastlinami, ale aj vo väzbe na ostatné spoločenstvá a populácie ako sú buriny alebo živočíchy, prezentované nielen hospodárskymi zvieratami, ale aj ostatnými skupinami živočíchov - škodcovia, užitočné živočíchy a i.
Obsahom a zameraním agroekológia úzko nadväzuje, resp. súvisí s celým radom ďalších disciplín a vedných odborov, kde v ekologickom ponímaní sú to predovšetkým tieto:
- agrogeológia, ktorá študuje základné a konštantné činitele poľnohospodárskeho prostredia, t.j. matečnú horninu pôd a povrchové geologické pochody (činnosť vzduchu, vody ...), pričom využíva poznatky geochémie, mineralógie, geológie a pod.,
- agropedológia, ktorá úzko nadväzuje na agrogeológiu, zaoberá sa vlastnosťami pôdy poľnohospodársky využívanej, vo vzťahu k pôdnemu typu a druhu, študuje vhodnosť pôd pre pestovanie jednotlivých druhov plodín za účelom zvyšovania úrodnosti pôd vrátane obrábania pôdy, hnojenia a pod.,
- agroklimatológia sleduje a študuje klímu a mikroklímu za účelom zlepšenia poľnohospodárskej výroby, objasňuje klimatické vlastnosti území a umožňuje z hľadiska praktického ďalšie rozširovanie poľnohospodárskych kultúr do nových oblastí, resp. riešenie ochranárskych opatrení a pod.,
- agrometeorológia sa zaoberá meteorologickými, klimatickými a hydrologickými vlastnosťami prostredia významnými pre poľnohospodárstvo, v užšom slova zmysle špeciálnym meteorologickým a mikrometeorologickým pozorovaním a meraním pre účely poľnohospodárstva,
Kľúčové slová:
agroekosystém
polnohospodárske sústavy
poľnohospodárske oblasti
pôda
osevné postupy
ekologické poľnohospodárstvo
Obsah:
- 2. AGROEKOLÓGIA A JEJ OBSAH
2.1. POSTAVENIE AGROEKOLÓGIE V SYSTÉME VIED
2.2. CHARAKTERISTIKA A VÝVOJ AGROEKOSYSTÉMU
2.3. ZÁKLADNÉ FUNKČNÉ JEDNOTKY AGROEKOSYSTÉMOV
2.4. HLAVNÉ EKOLOGICKÉ ÚLOHY POĽNOHOSPODÁRSTVA
3. AGROEKOSYSTÉMY A ICH HOSPODÁRSKY VÝZNAM AGROEKOSYSTÉMOV
3.1. HISTORICKÉ ASPEKTY VZNIKU A VÝVOJA POĽNOHOSPODÁRSTVA A
3.2. HLAVNÉ GENETICKÉ CENTRÁ VZNIKU POĽNOHOSPODÁRSKYCH PLODÍN
3.3. KONVENČNÉ A EKOLOGICKÉ CHÁPANIE POĽNOHOSPODÁRSTVA
3.4. ZABEZPEČENIE VÝŽIVY ČLOVEKA AKO GLOBÁLNY PROBLÉM
4. ENERGO-LÁTKOVÉ TOKY V AGROEKOSYSTÉME
4.1. ENERGETICKÉ TOKY V EKOSYSTÉME
4.2. CHARAKTERISTIKA BIOGEOCHEMICKÝCH CYKLOV V EKOSYSTÉMOCH
4.3. ŠPECIFIKÁ KOLOBEHU LÁTOK V AGROEKOSYSTÉMOCH
4.4. KOLOBEH, DYNAMIKA A CHEMIZMUS ZÁKLADNÝCH MAKROBIOGÉNNYCH ŽIVÍN
5. ENERGETICKÁ BILANCIA V AGROEKOSYSTÉMOCH
5.1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O SLNKU, AKO HLAVNOM ZDROJI ENERGIE VŠETKÝCH BIOLOGICKÝCH PROCESOV
5.2. VŠEOBECNÉ ENERGETICKÉ PODMIENKY ATMOSFÉRY A ZEME
5.3. FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE ENERGETICKÚ BILANCIU ZEME
5.4. AGROKLIMATICKÉ PODMIENKY V AGROEKOSYSTÉMOCH SLOVENSKA
5.5. VYUŽITIE ENERGETICKÝCH TOKOV V AGROEKOSYSTÉMOCH A ICH PRODUKCIA
6. TEÓRIA POĽNOHOSPODÁRSKYCH SÚSTAV
6.1. VYMEDZENIE POJMU POĽNOHOSPODÁRSKA SÚSTAVA
6.2. STAV, ZÁKLADNÉ PARAMETRE A ŠTRUKTÚRA POĽNOHOSPODÁRSKEJ SÚSTAVY.
6.3. TRANSFORMAČNÉ SÚSTAVY JEJ STABILITY
7. DYNAMICKÁ ROVNOVÁHA POĽNOHOSPODÁRSKEJ SÚSTAVY A PRVKY
7.1. ROVNOVÁŽNY STAV POĽNOHOSPODÁRSKEJ SÚSTAVY
7.2. IDEÁLNA POĽNOHOSPODÁRSKA SÚSTAVA
7.3. STABILITA POĽNOHOSPODÁRSKEJ SÚSTAVY, OBLASTI JEJ STABILITY
7.4. POZITÍVNA A NEGATÍVNA SPÄTNÁ KOMPENZAČNÁ VÄZBA
7.5. ERGODICITA POĽNOHOSPODÁRSKEJ SÚSTAVY
8. KRAJINNÝ PRIESTOR POĽNOHOSPODÁRSKEJ SÚSTAVY A POĽNOHOSPODÁRSKE VÝROBNÉ OBLASTI
8.1. DEFINÍCIA A CHARAKTERISTIKA KRAJINNÉHO PRIESTORU POĽNOHOSPODÁRSKEJ SÚSTAVY.
8.2. ŠTRUKTÚRA A PRVKY KRAJINNÉHO PRIESTORU
8.3. DETERMINÁCIA ELEMENTÁRNEHO KRAJINNÉHO PRIESTORU A ELEMENTÁRNE TYPY
8.4. POĽNOHOSPODÁRSKE VÝROBNÉ OBLASTI A RAJONIZÁCIA RASTLINNEJ VÝROBY
9. PÔDA AKO ZÁKLADNÁ ZLOŽKA POĽNOHOSPODÁRSKEJ SÚSTAVY
9.1. STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA NAJVÝZNAMNEJŠÍCH FYZIKÁLNYCH, FYZIKÁLNO-CHEMICKÝCH, CHEMICKÝCH A AGRONOMICKÝCH VLASTNOSTÍ PÔDY
9.2. BIOENERGETICKÝ POTENCIÁL PÔDY A MOŽNOSTI JEHO OVPLYVNENIA
9.3. BONITÁCIA PÔDY A PÔDNO-EKOLOGICKÉ JEDNOTKY
...
...
Zdroje:
- MAČUHOVÁ, K. a kol.: Pestovanie obilnín. Príroda, Bratislava 1990.
- LACKO-BARTOŠOVÁ, M. A KOL.: Organické poľnohospodárstvo. VŠP Nitra, 1993, 120 s.
- LACKO-BARTOŠOVÁ, M. A KOL.: Ekologické poľnohospodárstvo. Vydavateľstvo EKO, Nitra, 1995, 173 s
- KOLLÁR, B.: Poľnohospodárske sústavy. AF-VŠP, ES VŠP Nitra, 1988,267 s.
- DEMO, M. A KOL.: Ekologické zásady hospodárenia na pôde. Edičné stredisko VŠP, Nitra, 1992, 120 s.
Pridaj projekt
Pridaj projekt a získaj kredity za stiahnutie. S kreditmi možeš sťahovať iné projekty. Je to jednoduché :)
Najčastejšie
Zobraz
Odporúčame
Zadania-seminarky.sk
2006 - 2024 © všetky práva vyhradené