Dejiny výtvarného umenia II.

Kresťania: náb. sekta, kt. podľa Tacitových slov „bola nenávidená pre svoje ohavnosti a ktorej sa hovorilo Chrestiani. Pôvodca toho mena Kristus bol za vlády Tiberiovej prokurátorom Pontiom Pilátom popravený“
Prostredie rímskeho impéria, v ktorom sa kresťanstvo prevažne šírilo, sa z viacerých hľadísk javilo ako priaznivé: boli tu dobré dopravné spojenia a čulý obchodný ruch; samotná povaha posolstva - chápaná ako ohlasovanie, odovzdávanie slova a spôsobu života spôsobila, že za prostredie a východiská rozširovania sa vyberali strediská s najhustejším osídlením: veľké mestá pri hlavných dopravných tepnách na pobreží al. vo vnútrozemí: Antiochia, Efez, Filipy, Korint, Alexandria, Rím...
Na konci 2. a zač. 3.st., keď impérium zažívalo obdobie hlbokej krízy, kresťanstvo zaznamenalo veľký rozmach. Kult. a náb. podmienky pre šírenie kresť. boli rozmanité - grécko-rímske prostredie sa vyznačovalo vierou v mnohých bohov, nad ktorými vládol Zeus a Jupiter. V období cisárov sa k tomuto kultu pridali iniciačné náb. formy, tzv. mystériá.