Dokončovacie spôsoby obrábania

Pri dokončovacich spôsoboch obrábania môžeme eíle hovoriť aj o mikrotechnológiách i nanotechnológiách a v poslednej dobe aj o pikotechnológiách. Pojem povrchu je v skutočnosti fikcia, idealizácia na rozhraní medzi súčiastkou a prostredím. Toto rozhranie totiž nieje pevne Či presne stanovené. Toto rozhranie sa v určitých malých medziach Časovo mení. Môžeme hovoriť o tenkej povrchovej. Či lepšie povedané podpovrchovej vrstve (vzniknutej napr. oxidáciou, mechanickým spevnením a pod). Takáto tenká vrstva na povrchu súčiastky môže mať rôzne vlastnosti, aj iné ako základný materiál (na ktorom vrstva je). Takáto vrstva nemusí byť len jedna, môže ich byť viac a môžu existovať aj medzivrstvy (najmä medzi základným materiálom a prvou vrstvou) Môže ísť aj o vrstvy prirodzené (vzniknuté napr. oxidáciou) alebo umelé. Takýmto vrstvám sa zvyklo hovoriť povlaky Povlaky teda môžu byť umelé alebo prirodzené, jedno alebo viacvrstvové. A teraz už môžeme vysloviť, aký je rozdiel medzi mikro a nanolechnológiami Tenké vrstvy možno odoberať zo súčiastky, alebo ich tam aj pridávať. Ak je pridaná alebo odohraná vrstva rádovo v mikrometroch, ide o mikrotechnológíe. Ak je pridaná alebo odohraná vrstva rádovo v nanometroch, ide o nanotechnológie atď. Vrstva v pikometroch (v rámci pikotechnológii) znamená, že ide o vrstvy hrúbky už len jedného. Či niekoľko málo atómov.