Ekonomika cestovného ruchu

Cestovný ruch sa začal systematickejšie skúmať začiatkom 20. storočia, a to v krajinách, kde už mal aké také tradície. V súčasnosti skúma CR množstvo vedných disciplín, a to: geografia, ekonómia, medicína, psychológia ap. Každá disciplína ho skúma zo svojho pohľadu a vlastnými prostriedkami, t. zn., že každá disciplína definuje cestovný ruch a určuje predmet svojho skúmania. Existuje množstvo definícií cestovného ruchu, ako príklad môžeme uviesť definíciu podľa Kaspara, že cestovný ruch je súhrn vzťahov a javov, ktoré vyplývajú z cestovania alebo pobytu osôb, pričom miesto pobytu nie je hlavným ani trvalým miestom bývania a zamestnania. V 80-tych rokoch sa táto definícia stala oficiálnou definíciou.Medzinárodného združenia vedeckých pracovníkov CR.
V našich podmienkach môžeme cestovný ruch definovať ako súbor činností, ktoré sú zamerané na uspokojenie potrieb. ktoré súvisia s cestovaním a dopytom osôb mimo miesta trvalého bydliska a zvyčajne vo voľnom čase za účelom odpočinku, poznávania kultúrneho a športového vyžitia, zdravia, služobných ciest a pod.



1.2. Štruktúra cestovného ruchu

Cestovný ruch je systém, ktorý sa neustále vyvíja a skladá sa z dvoch podsystémov a to:
z objektu a subjektu.
Subjekt cestovného ruchu vystupuje ako spotrebiteľ a je nositeľ dopytu. Uspokojuje svoje potreby počas pobytu a ciest a to hlavne mimo trvalého bydliska. Zo štatistického hľadiska subjekt CR rozdeľujeme na : turistu, výletníka a stáleho obyvateľa.
Turista je účastník CR, ktorý cestuje minimálne na 24 hodín, nie však dlhšie ako 6 mesiacov v domácom cestovnom ruchu a minimálne na jedno prenocovanie, nie však dlhšie ako 1 rok v zahraničnom cestovnom ruchu.
Výletník je dočasný návštevník, ktorý sa zdrží len jeden deň v navštívenej krajine, bez toho, aby v tej ktorej krajine prenocovali.
Stály obyvateľ je osoba, ktorá žije aspoň 6 mesiacov na istom mieste pred príchodom do iného miesta na kratšiu dobu ako 6 mesiacov.
Objekt - všetky vecné prostriedky ktoré tvoria materiálno-technickú základňu cestovného ruchu a je nositeľom ponuky.
Z vecného hľadiska materiálno-technická základňa cestovného ruchu zahŕňa:
a) budovy a stavby ( hotely, ubytovacie zariadenia, stravovacie zariadenia, športoviská, apod.)
b) stroje a zariadenia ( energetické stroje, technologické zriadenia)
c) dopravné prostriedky (pre dopravu účastníkov cestovného ruchu a ich batožinu)
d) predmety postupnej spotreby ( inventár a predmety na zabezpečenie realizačných funkcií
v cestovnom ruchu)
Súhrnne všetkým týmto zložkám hovoríme aj infraštruktúra cestovného ruchu.


Do materiálno-technickej základne cestovného ruchu nepatria:

a) kultúrno-historické objekty a pamiatky, ktoré uspokojujú cieľové potreby účastníkov cestovného ruchu

b) hmotné prostriedky v súkromnom vlastníctve obyvateľov, (rekreačné chaty, chalupy, stany, karavany,) a uspokojujú iba potreby ich vlastníkov.

Podľa druhu služieb rozoznávame nasledovné zložky materiálno-technickej cestovného ruchu:
- sprostredkovateľské zariadenia ( cestovné kancelárie, cestovné agentúry)
- dopravné zariadenia
- športovo rekreačné zariadenia
- kultúrno-spoločenské zariadenia
- obchodné zariadenia

Z hľadiska významu delíme materiálno-technickú základňu na:

- základné zariadenia - sú nevyhnutnou podmienkou realizácie všetkých druhov a foriem cestovného ruchu (dopravné, ubytovacie a stravovacie zariadenia)
- doplnkové zariadenia - pôsobia na optimálne využívanie rekreačného priestoru
a zvyšovanie efektívnosti poskytovaných služieb.
Štruktúra zariadení cestovného ruchu závisí aj od charakteru primárnej ponuky, t. zn. čím je význam primárnej ponuky väčší, tým sú požiadavky aj na kvalitu zariadení cestovného ruchu a služieb väčšie.
Primárna ponuka ( prírodné a kultúrnohistorické podmienky) - musí byt...