Etika

Človek a mravnosť
1. Človek a jeho cieľ
Človek - svojím životom zaujímajúci svoje miesto ako svoj vyčlenený výsek v priestore univerza, a zároveň vyplňujúci svojím životom určitý čas ako vyčlenený úsek v celých dejinách univerza - nutne materiálnou zložkou zapadá do komplexu zákonitostí diania vžetkých fyzických bytí, ale duchovnou zložkou, ktorá je jeho celkom zvláštnou výsadou medzi ostatnými v hmotnom svete existujúcimi bytiami, prekonáva reálne hranice času a priestoru.
Preto pre človeka nijaká prítomnosť nie je absolútna.
A preto človek ako rozumné a slobodné bytie, vedome tvorí dejiny.
Človek vedome naväzuje na minulosť, vystupuje z minulosti a siaha po budúcnosti. Pracuje pre budúcnosť, vopred usmerňuje tok vecí a deje budúcnosti, a vedome vchádza ďo budúcnosti ako jej tvorca alebo aspoň ako jej spolutvorca.
Všetky v hmotnom svete jestvujúce neslobodné kontingentné bytia, tak anorganické ako aj vegetatívne a senzitívne, do dokonalosti splňujú aj krajne finálne ciele svojho určenia vo svojom čase, vo svojom mieste, a to nutne a neomylne .. Celkom iné je konanie človeka.
Človek sa predovšetkým ničím v materiálnom svete trvalé a dokonale neuspokojuje.
Je stále na ceste.