Popis:
Podobne ako literatúra, hudba, divadlo a výtvarné umenie, aj film má osobitné vyjadrovacie prostriedky, ktoré sú všeobecne zrozumiteľné. Film má svoju reč, ale treba povedať, že ju nemal od počiatku svojho vzniku. Proces, v ktorom sa jeho jazyk postupne odlíšil od iných umeleckých druhov, bol veľmi dlhý, plný úskalí a slepých uličiek. Napriek objavu kinemato-grafických princípov a ich komerčnému využívaniu sa zdalo, že film ako umenie napreduje viac zásluhou ojedinelých experimentátorov, než ziskuchtivých podnikateľov, ktorí ho využí-vali ako jarmočnú atrakciu. Práve tieto osobnosti posúvali hranice vizuálneho a neskôr audio-vizuálneho vyjadrovania. Kinematografické dielo samé o sebe nemá zmysel, nadobúda výz-nam až vtedy, ak je tu divák, ktorý ho dokáže čítať. Filmu nemožno automaticky porozumieť. Je známe, že deti si z filmu zapamätajú iba dominantné obrazy. Až neskôr sú schopné chápať aj skladbu jednotlivých záberov. Filmovej reči sa treba naučiť rovnako ako jazyku. Hoci bol film dlho nemý, dokázal rozprávať – svoju reč si vytvoril z obrazov. Filmová reč sa postupne konštituovala tak, že zohľadňovala a formovala receptívne a interpretačné schopnosti publika. Mnohé vyjadrovacie prostriedky, ktoré nám dnes pripadajú samozrejmé, vznikali spočiatku ako pokus. Výsledky týchto experimentov vnímalo vtedajšie publikum ako originálnu metafo-ru. Až neskôr získali dohovorený význam. Film teda rozvíjal svoju reč v neustálej komunikácii s publikom. Ako každé umenie, aj film je komunikáciou.
Kľúčové slová:
dejinu filmu
Zdroje:
- BALÁZS, Béla: Film. Vývoj a podstata nového umenia. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1958.
- BENJAMIN, Walter: Iluminácie. Bratislava : Kalligram, 1997.
- BLECH, Richard a kol.: Encyklopédia filmu. Bratislava : Obzor, 1993.
- DOUBRAVOVÁ, Jarmila: Sémiotika v teorii a praxi. Proměny a stav oboru do konce 20. století. Praha : Portál, 2002.
- ECO, Umberto – RORTY, Richard – CULLER, Jonathan; BROOKE-ROSEOVÁ, Christine: Interpretácia a nadinterpretácia. Bratislava : Archa, 1995.
- GINDL-TATÁROVÁ, Zuzana: Hollywoodoo - filmové ilúzie podľa zaručených receptov. Bratislava : SFÚ, 2001.
- GREČNER, Eduard: Vývoj audiovizuálneho vyjadrovania. Skriptá pre Fakultu masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a Fakultu dramatických umení Akadé-mie umení v Banskej Bystrici.
- KRATOCHVÍL, Miloš V. – DVOŘÁK, František A.: Jak psát hry pro film a televizi. Ruko-věť filmové a televizní dramaturgie a scenáristiky. Fakulta filmová a televizní na Akademii múzických umění v Praze. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1972.
- KUČERA, Ján: Sřihová skladba. Fakulta filmová na Akademii muzických umění v Praze. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1958-59.
- LOTMAN, Jurij M.: Semiotika filmu a problémy filmovej estetiky. Bratislava : Vysoká škola múzických umení, 1984.
- LOTMAN, Jurij M.: Štruktúra umeleckého textu. Bratislava : Tatran, 1990.
- NOVOTNÝ, David J.: Chcete psát scénář? I. Základy dramaturgie II. Žánry v hraném filmu. Praha : FAMU, 2000.
- PAŠTEKA, Július: Estetické paralely umenia: štúdie o divadle, dramatike a filme. Bratislava : Veda, 1976.
- kol. aut.: SLOVNÍK SPOLOČENSKÝCH VIED. Bratislava : SPN, 1997.
- PRICE, Stuart: Media Studies. Edinburg : Longman, 1998.
- STOCKBRIDGE, Sally: Music video: questions of performance, pleasure and address. (Onli-ne, 29. 11. 2003) >http://wwwmcc.murdoch.edu.au/ReadingRoom/1.2/Stockbridge.html<
- VALUŠIAK, Jozef: Základy strihovej skladby. Bratislava : Československá televízia v SR, Inštitút výchovy a vzdelávania, 1989.
- ŽILKA, Tibor: Poetický slovník. Bratislava : Tatran, 1987.