Herbologia

9. VPLYV PÔDNYCH A KLIMATICKÝCH PODMIENOK NA VÝSKYT BURÍN
Uvádzame základné informácie o životnom prostredí rastlín so zvláštnym zreteľom na buriny. Snahou je pochopiť výskyt burinových spoločenstiev v širších súvislostiach, ako súčasť funkčných vzťahov medzi organizmami a prostredím biocenózy.

9.1 Vplyv pôdnych podmienok na výskyt burín
Pôda je vrchnou časťou zemskej kôry, pretvorenou pôsobením vonkajších činiteľov na produkčnú vrstvu, umožňujúcu rast rastlín. Charakter pôdneho krytu závisí od miestnych geografických podmienok (substrátu, reliéfu a klímy), veľmi
významne je ovplyvnený pôsobením človeka. Na území Slovenska sa vyskytuje celá škála typov pôd, viazaných na rôzne typy abiotického prostredia. Geograficky je možnérozlíšiť dve základné skupiny pôd - pôdy nížin a kotlín a horské pôdy. Najrozšírenejšími pôdnymi typmi územia SR sú kambizeme, redziny (prevažujú v pohoriach), fluvizeme, černozeme, hnedozeme, luvizeme a čiernice (prevažujú v nížinách a kotlinách).

Najvýznamnejšou formou fyzikálnej deštrukcie pôdy na území SR je erózia pôdy.
Vodná erózia je viazaná najmä na poľnohospodársky pôdny fond, a to predovšetkým naintenzívne využívané pahorkatinné a podhorské polohy so strmšími svahmivyužívanými ako orná pôda. Prvotným faktorom je nesprávne využívanie pôdneho fondu
- absencia protieróznych opatrení a nevhodná štruktúra plodín. Pomerne významná je aj mechanická degradácia pôdy spôsobená vodnou eróziou pasienkov na svahoch v horských oblastiach, ako aj erózia v intenzívne lesohospodársky využívaných oblastiach. Vodnou eróziou je na Slovensku potenciálne ohrozených 1 361 mil. ha poľnohospodárskej pôdy (57,5 % PPF), z toho až 450 tis. ha (19 % PPF) je ohrozených extrémnou vodnou eróziou. Priemerný ročný odnos najúrodnejšej vrstvy pôdy (ornice) je 2,8-3,0 mil. ton. Veterná erózia poškodzuje obyčajne plochy bez vegetačného krytu s piesočnatými pôdami a to predovšetkým v suchších obdobiach roka. Veterná erózia na Slovensku ohrozuje asi 390 tis. ha pôd (16,5 % PPF), najmä v nížinných oblastiach. Zhutnenie pôd je plošne relatívne rozšírenou degradáciou pôd. Prejavuje sa prakticky vo všetkých poľnohospodársky intenzívne využívaných oblastiach nížin a
kotlín - je dôsledkom utlačenia podpovrchovej vrstvy pôdy o.i. dlhodobým používaním ťažkých mechanizmov. Zhutnených pôd je na území SR asi 446 tis. ha (18,2 % PPF) a pôd potenciálne náchylných na zhutnenie je približne rovnaké množstvo - 457 tis. ha(18,7 % PPF).
Poškodenie pôd imisiami zo znečisteného ovzdušia, acidifikácia pôd a kontaminácia toxickými látkami sú sprievodným javom hospodárskej činnosti človeka. Najmä v dôsledku diaľkového prenosu emisií formou kyslých dažďov dochádzalo v 70- tych a 80-tych rokoch k výraznej acidifikácii pôd, k zmene ich chemizmu a kumulácii škodlivín. Škodlivé látky, ktoré najviac poškodzujú pôdu a kumulujú sa v nej sú SO2, NOx, CS2, F, Pb, Cd, As, Ti, Ni a organické zlúčeniny. Diaľkovými exhalátmi boli najviac postihnuté oblasti severného a stredného Slovenska, rovnako postihnutými oblasťami sú okolia veľkých priemyselných závodov, ale aj oblasti výroby magnezitu, okolia
cementární a vápeniek.

Medzi mierne kontaminovanú pôdu patrí 28,7 % plochy SR. Viac ako 45 tis. ha poľnohospodárskych pôd (1,8 % plochy) je znečistených nad prípustné limity. Ide prevažne o znečistenie pôd ťažkými kovmi, čo je nebezpečné vzhľadom k možnej kontaminácii potravinového reťazca.