Hospodárska geografia (učebné texty)

Humánna geografia je veda, ktorá skúma vzájomné vzťahy medzi prírodou a hospodáriacim človekom. Jej súčasťou je hospodárska geografia, ktorá sa zaoberá zákonitosťami formovania, vývoja a fungovania humánnej sféry (človek a jeho výtvory) v súčasnosti.
Zákonitosťami rozmiestnenia zložiek humánnej sféry sa zaoberajú dielčie oblasti hospodárskej geografie: geografia priemyslu, poľnohospodárstva, dopravy, služieb, cestovného ruchu, zahraničného obchodu.

Svetové hospodárstvo tvoria dve oblasti:
2. Výroba - zahŕňa všetky materiálne hodnoty, ktoré spoločnosť od svojho vzniku vytvorila;
3. Nevýrobné činnosti -sú všetky spoločenské činnosti, ktoré slúžia priamo či nepriamo výrobe vrátane udržovania a obnovy pracovných schopností človeka.

Svetové hospodárstvo delíme do sektorov:
1. sektor (primárny): poľnohospodárstvo, ťažba nerastných surovín, rybolov, lesníctvo - zdroje sa získavajú z prírody;
2. sektor (sekundárny): priemysel, stavebníctvo;
3. sektor (terciárny): služby výrobno-obchodné, doprava, reklama, obslužné a komunálne odvetvia (maloobchod, vnútromestská a medzimestská doprava), štátna správa, sociálne služby;
4. sektor (kvartárny): veda, výskum, informatika, finančníctvo.
V oblasti zamestnanosti pokračuje dlhodobý pokles zamestnanosti v primárnom sektore. Najvyššia zamestnanosť je v Afrike (60%). V rozvinutých krajinách klesá zamestnanosť v sekundárnom sektore, naopak rastie v terciárnom a kvartárnom (najmä v informačných službách a cestovnom ruchu).

Naša planéta je stálo obývaná len sčasti. Sféra svetového hospodárstva je však ďaleko širšia. Zahrňuje veľkú časť svetového oceánu, na súši presahuje trvalo osídlený areál. Hospodárstvo dnes obsadilo celý priestor zemského povrchu vrátane činností pod povrchom i bezprostredne nad povrchom.