Komunálna ekonómia

ÚVOD DO KOMUNÁLNEJ EKONÓMIE

Komunálna ekonómia (angl. urban economics) je jednou z najmladších častí ekonómie. Samotné pojmy urbánna ekonómia (používam najmä ak hovorím o anglosaskej “urban economics”), komunálna ekonómia, sa používajú v ekonomických vedách iba asi posledných 25 rokov. Seriózny výskum v tejto oblasti začal iba koncom päťdesiatich rokov. Toto sa zdá byť pomerne prekvapivé najmä pre tých, ktorí poznajú dlhú tradíciu urbanizmu a územného plánovania, či urbánneho a regionálneho plánovania. Logika veci by naznačovala, že ich vývoj asi mal byť spoločný, ale až na výnimky tomu tak nebolo. Nehovoriac o plánovaní miest v období “socialistickej výstavby”, ktoré plne prebiehalo mimo úvah rešpektujúcich trhovú ekonomiku a bolo významnou súčasťou plánovanej ekonomiky.
Hlavným stimulom pre rozvoj analytických a hlbších empirických výskumov na poli komunálnej ekonómie nebolo plánovanie, ale problémy s dopravou, najmä preťaženie cestných komunikácii množstvom dopravných prostriedkov. Z tohto dôvodu sa urbánna ekonómia rozvíjala najprv v USA. Tu najskôr pocítili, ako masové vlastníctvo automobilov doslova upchalo ulice severoamerických miest. Tento problém bol jednoduchšie riešiteľný v malých mestách a na vidieku, na hlavných cestných komunikáciach (rozšírenie ciest, nové diaľnice, veľkorysé riešenie križovatiek atď.). Ale i tu bývalo jedným z problémov, podcenenie kapacity nutnej pre plynulú dopravu. Dopravný problém však bol a je oveľa ťažšie riešiteľný vo veľkých mestách. Výstavba nových a lepších komunikácii v mestách následne vyvoláva nové problémy, napr. dlhé čakanie a chaos počas výstavby. Zistilo sa, že nové cesty a iné zlepšenia v doprave spôsobujú zmeny vo využívaní jednotlivých priestorov, plôch. Vedú k premiestňovaniu aktivít, reorganizácii dopravných tokov a transformácii pôvodne vytvoreného dopravného systému (niekedy úplne ináč ponímaného). To vyvolávalo snahy po predikcii vývoja hlavných prepravných tokov, ako výsledku zlepšení dopravnej infraštruktúry, hlavne s cieľom nájdenia optimálnej kapacity komunikácii. Bolo potvrdené, že existuje vzťah medzi spôsobom využívania plôch a prepravnými tokmi, a že prepravné nároky na určitom mieste môžu byť predpovedané na základe poznania intenzity využívania plôch daného miesta (Mitchel,Rapkin,1954, in Evans,1985). Toto vyústilo do tvorby veľkomierkových štatistických dopravných modelov v mestách (Chicago Area Transport Study, 1959) so snahou optimalizovať dopravnú sieť.