Krajinná ekológia - Vysokoškolské učebné texty pre dištančné štúdium

Krajinná ekológia, predmet, objekt, postavenie krajinnej ekológie v systéme vied.

Na základnú, východiskovú koncepciu krajinnej ekológie treba považovať Trollovu, keďže on tento termín zaviedol v r. 1939 do literatúry a je jedným zo zakladateľov tejto oblasti výskumu. V r. 1966 nahradil Troll názov krajinná ekológia synonymným termínom geoekológia /Geoecology/.

Troll rozlišuje dva hlavné prístupy k problematike:

1. Prevažne geografický prístup, pri ktorom sa koncentruje záujem na regionalizáciu ekosystémov, alebo na priestorové usporiadanie krajinných jednotiek v geografickom regióne.
2. Prevažne biologický prístup, pri ktorom sa analyzujú jednotlivé ekosystémy funkcionálne a kvantitatívne, zohľadňujúc všetky vzťahy medzi biotickými a abiotickými prvkami.

Druhú, možno povedať novšiu koncepciu KE vytvorili najmä fyzickí geograf z bývalej NDR / Neef, Richter, Barsch, Haase v r. 1973/. V ich koncepcii sa jednoznačne zaraďuje KE do Landschaftskunde- Landschaftslehre - komplexe physische Geografie a označujú ju názvom Landschaftsoklógie alebo Geookológie. Pri podrobnejšom štúdiu obidvoch koncepcií KE možné zistiť, že Trollova KE sa chápe viac biocentricky, resp. ekosystémovo, kým KE nemeckých geografou je profilovaná čisto fyzicko geograficky, resp. geosystémovo.

V súčasnosti možno aj u nás rozlišovať dvojaké chápanie KE:

1. Užšie prírodovedecky / biogeovedne / chápanú KE,
2. Široko prírodovedne - humánne /antropoekologicky/ chápanú KE.

V prvom prípade sa definuje krajinná ekológia /geoekológia/ ako prírodovedecky orientovaná interdisciplinárnu oblasť výskumu, ktorá študuje a predpovedá vznik, vývoj, správanie sa a priestorovú organizáciu prírodnoteritoriálnych /resp. akvatoriálnych/ jednotiek - predovšetkým topickej a chorickej dimenzie- ako celostných útvarov - použitím ekosystémového / ekologického/, alebo geosystémového /geografického/ prístupu.