Popis:
Machorasty (rožteky, pečeňovky, machy) sú zreteľne vyhranenou skupinou výtrusných rastlín na úrovni vývojovej línie Bryophytae. Sú to fotosyntetické, bezcievne, spravidla suchozemské rastliny. Na svete je asi 25000 druhov machorastov. Európa včetne Makaronózie má pomerne bohatú bryoflóru, asi 1690 druhov. Spravidla sú to neveľké rastlinky, zväčša citlivé na presýchanie, preto sú viazané na humídnu klímu. Dominantná je pohlavná generácia, schopná samostatnej existencie. Vegetatívne telo machorastov tvorí stielka, táto môže byť lupeňovitá - frondózna, alebo diferencovaná na útvary podobné listom (fyloidy, palístky) - foliózna. Palístky (fyloidy) nie sú pravými listami, nemajú vyvinutú pokožku a chýbajú pravé prieduchy. Palístky sú spravidla jednovrstvové, bez stredného rebra, alebo môže byť vyvinutý stredný vodivý zväzok, ale pravé vodivé pletivá obsahujúce xylém a floém chýbajú. Palístky sú umiestnené na útvare podobnej stonke, na pabyľke (cauloid). Malé, rôzne delené útvary medzi fyloidmi sa nazývajú parafýliá. Útvary podobné koreňom sú pakorienky (rizoidy), môžu byť jednobunkové, alebo mnohobunkové. Pakorienky (rizoidy) upevňujú rastlinu k podkladu. Stopka nesie výtrusnicu, spolu tvoria sporogónium. Výtrusnica obsahuje výtrusné vrecko (archespórium) s výtrusorodým pletivom (sporotécium), z ktorého vznikajú materské bunky spór a z nich spóry. Vo vnútri výtrusnice sa často popri archespóriu nachádza aj stredný stĺpik sterilného pletiva (columella). Výtrusnicu tvorí urna a kŕčik, urna má na hornom konci spravidla viečko (operculum). Dômyselné mechanizmy umožňujú uvoľňovanie a šírenie spór len za suchého počasia. U rašeliníkov viečko opadáva v čase zrelosti spór, tieto sú vystrelované do vonkajšieho prostredia. U väčšiny machov na obvode ústia výtrusnice vyrastá tzv. obústie (peristoma) s určitým počtom blanitých zúbkovitých výrastkov. Tieto zúbky kontrolujú uvoľňovanie spór. Počas vlhkého počasia zostávajú zatvorené. V suchom počasí sa otvárajú a spóry sa uvoľňujú. Obústie (peristoma) možno dobre študovať po odstránení viečka. Spodná časť výtrusnice môže vykonávať fotosystetickú asimiláciu.
Kľúčové slová:
botanika
machorasty
pohlavné rozmnožovanie
rodozmena
ekosystém
palístky
fotosystetická asimilácia
sporotécium
rizoidy
výtrusnica
Obsah:
- Machorasty
Charakteristika machorastov
Pohlavné rozmnožovanie, rodozmena
Vegetatívne rozmnožovanie machorastov
Fylogenetický vývoj machorastov
Systém machorastov
Význam machorastov v prírode
Najdôležitejšie ekosystémy machorastov
Určovanie machorastov
Literatúra
Zdroje:
- Kalina T., Váňa J., 2005: Sinice, řasy, houby, mechorosty a podobné organismy v současné biologii. Univ. Karlova v Praze, Karolinum, 606 pp.
- Peciar, V., 1984: Bryophyta (machorasty) pp. 387-428. In: Peciar, V., Červenka, M., Hindák, F. Základy systému a evolúcie výtrusných rastlín. Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava.
- Pilous, Z., 1971: Mechy rašeliníkové. Praha, pp. 412
- Pilous, Z., Duda, J. 1960: Klíč k určování mechorostů ČSR. Praha, pp. 568 pp.
- Pišút, I., Peciar, V., Červenka, M., 1974: Kľúč na určovanie výtrusných rastlín. III. diel, lišajníky, machorasty a papraďorasty. Bratislava, pp. 240.
- Smith, A. J. E. 1978: The Moss Flora of Britain and Ireland. Cambridge, pp. 706.
- Smith, A. J. E. 1990: The Liverworts of Britain and Ireland. Cambridge, pp. 362.
- Steward, N., Hallingbäck, T., Hodgetts, N., Raymaekers, G., Schumacker, R., Sérgiom C., Urmi, E., 1995: Red Data Book of European Bryophytes. European Committee for Conservation of Bryophytes. Trondheim, pp. 291
- Tootill, E. 1984: Dictionary of Botany. Penguin Books, pp. 391.