Mikrobiológia - skriptá

Biosféra (z gr.- guľa života) je obal, ktorý obklopuje a prestupuje našu planétu v hrúbke asi 40 km. Siaha približne vo výške 30 km do atmosféry a 2-10 km hĺbke do morí. A celú túto „škrupinu“ ožarujú a presvetľujú slnečné lúče s vlnovou dĺžkou nad 320 nm. V tejto škrupine prebiehajú fyzikálne, chemické a biologické procesy, ktoré voláme život. Medzi živými organizmami a abiotickými (neživými) zložkami biosféry sa v priebehu evolúcie vytvorili vzťahy vzájomnej závislosti, najmä potravinovej, ktoré označujeme ako ekologické.
Hlavnou zložkou biosféry a základnou vrstvou toho, čo niektorí nazývajú ekologickou pyramídou, čiže jednotou vzájomne spätého živého systému na Zemi, sú jednobunkové okom neviditeľné organizmy - „mikróby“ - mikroorganizmy. Objavili sa na Zemi asi pred 3.109 rokov a ešte pred 500 miliónmi rokov boli prevládajúcou a hlavnou formou života na Zemi. Súborné označenie „mikrób“ pre submikroskopické jednobunkové organizmy navrhol Ch. E. Sédillot (1878). Podľa niektorých odhadov je celková hmotnosť mikróbnych foriem života na Zemi asi 25- násobne vyššia ako hmotnosť všetkých suchozemských a morských živočíchov. Mikróby nás nielen obklopujú, ale aj osídľujú - ich hmotnosť v našom tele je asi 1 kg (sú stálou zložkou gastrointestinálneho traktu (čriev), dýchacích ciest....). Sú nielen určitou formou života, ale aj jeho hnacou silou, lebo bez nich (a bez Slnka) by sa neuskutočnil ani kyslíkový, ani dusíkový cyklus v prírode a život by vyhasol.
Existenciu obdivuhodnej ekologickej rovnováhy, tj. prospešnej (homeostatickej) rovnováhy medzi živými bytosťami a prostredím na Zemi, obyčajne nevnímame a uvedomujeme si ju až vtedy, keď sa naruší. Už minimálnymi zmenami v teplote prostredia alebo aj malým prekročením hraníc únosnosti jej znečistenia bývajú ohrozené najmä vyššie formy života - rastliny, živočíchy, človek - „červené knihy“ - súpis vyhynutých živočíšnych a rastlinných druhov. Mikroorganizmy, na rozdiel od vyšších foriem života, sa vyznačujú obdivuhodnou odolnosťou voči zásahom do prírody. Vyznačujú sa mnohotvárnosťou, ktorá im umožnila prežiť rozličné geologické katastrofy v minulosti a ktorá im dovoľuje odolávať súčasným výkyvom a zmenám prostredia spôsobených priemyselným znečistením. Takto si možno vysvetliť aj prežitie tzv. archebaktérií do našich dní. Je pravdepodobné, že budú najdlhšie odolávať aj zániku života na Zemi. Svedčí o tom aj to, že poznáme aj mikróby odolné voči žiareniu, napr. Micrococcus radiodura..