Popis:
1. Úvod do politológie
Vymedzenie:
Politológia, politické vedy - spoločenská veda o politike. Jej predmetom je fungovanie štátu, politických systémov, mocenských a vládnych organizácií, vzťahy nadriadenosti a podriadenosti, politické správanie ľudí, moc a autorita, vzťahy medzi štátmi. Skúmanie politiky má počiatky v antickom Grécku a značne sa prehĺbilo v renesancii. Ako veda sa politológia inštitucionalizovala koncom 19. storočia v USA.
Encyklopedický slovník
Kľúčové slová:
politológia, predmet, metódy a disciplíny politológie, pozitívna a normatívna politológia, politika, štruktúra politiky, politický život spoločnosti
Názov politológia sa skladá zo samostatných lexikálnych jednotiek, ktoré majú svoj etymologický pôvod v starej gréčtine. Slovo „polis“ označovalo pôvodne konkrétny grécky mestský štát, neskôr štát všeobecne, „politikos“ by sme mohli preložiť ako záujem o veci verejné, či službu verejnosti a konečne „logos“ znamená v prenesenom slova zmysle rozum, zákon až veda.
Samotný pojem politológia prechádzal mnohými významovými zmenami. Veda o politike sa vo svete označuje spravidla dvoma výrazmi. V krajinách s angloamerickým vplyvom je zaužívaný termín politické vedy (angl. political sciences) a tam, kde prevláda nemecký a francúzsky vplyv, teda aj v krajinách strednej a východnej Európy sa používa pojem politológia.
Všade vo svete však politológiu tvorí systém viacerých vied o politike. Vyplýva to zo samotnej povahy tejto vedy, či skôr zo zložitosti objektu jej skúmania. Stručne môžeme povedať, že objektom politológie je politika, ako spoločenský fenomén, ako jedna zo sfér spoločenského života. Z uvedeného je zrejmé, že ani politológia sa nemôže zaoberať každým jednotlivým politickým javom a procesom, každým politickým rozhodnutím, udalosťou či konfliktom. Preto je pre každú spoločnosť typické, že uvedené javy a problémy skúma ešte celý rad ďalších vedných disciplín, ktoré tvoria integrálnu súčasť politológie.
Politológia ako veda o politike potom zovšeobecňuje získané poznatky parciálnych politologických disciplín a vyjadruje sa k trvalým, opakujúcim sa tendenciám v politickom živote spoločnosti, odhaľuje princípy fungovania politiky a jej mocenských štruktúr. Skúma odraz sociálnych a politických záujmov jednotlivcov i celých skupín, činnosť štátu a politických inštitúcií v bežnom i vedeckom myslení, v prevládajúcich ideách a politických teóriách.
...
Kľúčové slová:
politológia
vláda
helenizmus
moc
machiavellizmus
politická moc
štát
politický systém
demokracia
diktatúra
občan
ochrana práv
právo
volebný systém
medzinárodné vzťahy
Európska únia
EÚ
Obsah:
- 1. Úvod do politológie
1.1. Vznik politickej vedy v USA
1.2. Vznik a vývoj politológie v Európe
1.3. Predmet a metódy politológie
1.4. Politologické disciplíny
1.5. Základné funkcie politológie a jej vzťah k ostatným vedám
1.6. Politika
1.7. Štruktúra politiky
2. Dejiny politických teórií
2.1. Antické Grécko
2.2. Vznik politických ideí
2.3. Platón (427 - 347 p.n.l.)
2.4. Aristoteles (384 - 322 p.n.l.)
2.5. Politické myslenie v Ríme
2.6. Vplyv kresťanstva na politické myslenie
...
9. Integračný proces
9.1. Východiskové princípy Európskej únie
9.2. Vznik Európskej únie
9.3. Genéza myšlienky európskej jednoty
9.4. Ciele únie a princíp subsidiarity
9.5. Stratégie rozširovania Európskej únie
9.6. Základné kritériá a podmienky rozširovania Európskej únie
9.7. Všeobecné vstupné procedúry
9.8. Kodanské kritériá vstupu do Európskej únie
10. Sociálna prognostika
10.2. Sociálna prognostika A. Tofflera
10.3. Model superindustrializmu
10.4. Megatrendy 2000
10.5. Globálne myslenie
10.6. Faktory diskontinuity globálnej nerovnováhy
10.7. Nová globálna spoločnosť
Zdroje: