Špeciálna diagnostika a opravy

Technická diagnostika, v základných pojmoch a funkčnom obsahu predstavuje dnes široký technicko-vedný odbor nielen v aplikačnej oblasti, ale i v teoretickom základe. Diagnostika naväzuje na celý rad, predtým samostatných vedných odborov.

Objekt diagnostiky - je objekt, u ktorého robíme alebo chceme robiť kontrolu jeho technického stavu za účelom splnenia niektorej úlohy diagnostiky. Objektom môže byť výrobný celok, jeho element, strojný prvok, samostatný výrobok atď.

Základnou úlohou diagnostiky je vyslovenie diagnózy, ktorá charakterizuje technický stav objektu z hľadiska výskytu porúch, pričom forma diagnózy musí byť vhodne využiteľná pre optimalizáciu profylaktických (preventívnych) úkonov s cieľom uviesť objekt do normálneho stavu.

Technický stav objektu definujeme ako súhrn vlastností objektu, ktoré vystihujú jeho schopnosť vykonávať požadované funkcie v danom okamžiku.

Prevádzkyschopnosť je vlastne pracovná spôsobilosť, pri ktorej objekt v danom časovom okamžiku plní alebo je schopný plniť všetky požadované funkcie. Jav spočívajúci v ukončení schopnosti objektu plniť dokonale požadované funkcie podľa technických podmienok, alebo jav spočívajúci v prechode z prevádzkyschopného do neprevádzkyschopného stavu nazývame porucha.
Členenie porúch podľa časového priebehu zmien (STN 010102) :
- náhle - občasné
- postupné
podľa stupňa porušenia :
- úplné - čiastočné
- havarijné - degradačné

Ďalej poruchy rozdeľujem podľa príčin a dôsledkov.

Zisťovanie neporušenosti, prevádzkyschopnosti, správnej činnosti a vyhľadávanie porúch predstavuje jednotlivé úlohy tvoriace diagnózu technického stavu objektu. Stupeň rozlíšenia sa nazýva hĺbka vyhľadávania poruchy, alebo hĺbka diagnózy.