Popis:
Biogeografia
Vznik, či skôr vývin druhej signálnej sústavy vyšších organizmov, to postihlo - domnievame sa - iba vývojove po tejto stránke najviac pokročilé cicavce. Umožnilo to podnety (inputy) vonkajšieho sveta nielen vnímať (detekovať), pamätať si (registrovať) a reagovať na ne (output), ale javy a nakoniec aj vlastné bytie si uvedomovať. Vstupy chápať, triediť, dávať do súvislostí, pristupovať k nim tvorivo čiže kreatívne, to bol asi ďalší krok pri vzniku a vývoji vyššie integrovanej formy nervovej činnosti. Došlo k rozvoju čohosi neobvyklého - supraindividuálneho kolektívneho vedomia. Od tohto kroku sa začala odvíjať história cieľavedomého poznania, kolektívne uchovávaných a spracovaných poznatkov, teda vedy, čiže vied ako takých. Rozsah a hĺbka poznatkov Aristotelovskej peripatetickej éry si ešte nevyžadovala prílišnú diferenciáciu vedy, lebo filozofia (naturfilozofia) prakticky pokryla väčšinu poznaného. Aj keď hovoríme o otcoch starovekých vied, Ibn Sina (Avicenna) - medicína, Ptolemaios - kartografia, Euklidés - geometria, Thalés z Milétu - geodézia a astronómia, boli to všetci myslitelia - polyhistori, ktorí obsiahli väčšinu dovtedy poznaného. Až inštitualizované školstvo stredoveku prinieslo so sebou rozškatuľkovanie vied.
Kľúčové slová:
biogeografia
environmentalistika
fyzickogeografická sféra
spoločenstvá
minerálne živiny
premeny spoločenstiev
antropogénne zmeny
vegetácia
Obsah:
- 1. Biogeografia ako veda, obsah a predmet záujmu
2. Biosféra ako zložka systému fyzickogeografickej sféry
3. Organizmus a jeho prostredie *
4. Spoločenstvá
6. Cykly minerálnych živín v ekosystéme
7. Premeny spoločenstiev v čase
8. Proces antropogénnych zmien vegetácie (synantropizácia)
9. Priestorové rozšírenie organizmov (chorológia)