Technológia hromadnej osobnej dopravy

1 Z histórie hromadnej osobnej dopravy
Koncom 18. storočia sa začal v mestách zvyšovať význam hospodárskeho, spoločenského, správneho a kultúrneho života. Rozloha miest sa zvýšila na desiatky kilometrov štvorcových. To spolu so zmenami životných a pracovných podmienok, predovšetkým v dôsledku manufaktúrnej výroby a centralizácie verejnej správy, školstva a iných spoločenských funkcií vyvolalo potrebu hromadného premiestňovania osôb. Prvé známky hromadnej osobnej dopravy zaznamenávame už koncom 17. storočia, kedy sa začínajú objavovať vozy s jedným koňom - drožky alebo s dvoma koňmi - fiakre (Paríž od r. 1690). Konské omnibusy boli v prevádzke až od polovice 19. storočia (v Prahe od r. 1830). Po vynáleze parnej železnice a koľajovej dráhy uloženej v dlažbe vznikli koľajové pouličné dráhy. Konské koľajové dráhy boli v prevádzke od roku 1832 v USA do roku 1905. Vozidlá s parným pohonom boli v prevádzke na koľajových pouličných dráhach až do roku 1930. Prvý elektrický vozeň na batérie bol predvedený v roku 1842 a v roku 1850 bol vyvinutý spôsob prívodu elektrickej energie do vozidla pomocou koľajnice. Od roku 1881 postupne prechádzali pouličné dráhy na elektrickú prevádzku. V Európe elektrické pouličné dráhy dosiahli svojho vrcholu v roku 1920, kedy bolo v prevádzke asi 100 tisíc kilometrov tratí. Súčasne začali byť uvádzané do prevádzky podzemné dráhy s elektrickým pohonom (1888 Londýn, 1894 Budapešť, 1898 Paríž).