Popis:
Výpočtová technika je jednou z generačných premien v histórii ľudstva. Jej rozvoj je natoľko búrlivý, že od drahých zariadení určených pre vojenské a špičkové priemyselné aplikácie sa behom necelých tridsiatich rokov rozšírila až do škôl a domácností ako výhodné informačné médium a prostriedok poučenia i zábavy; súčasne zaplavila konštrukčné kancelárie, reklamné a filmové štúdiá, nemocnice a svoje uplatnenie si našla aj v móde, automobilizme, letectve, umení.
Ako aj vyplýva z predchádzajúcich riadkov, vývoj ľudstva je zviazaný s procesom získavania, spracovania, prenosu a záznamu informácie. Ak k tomu prirátame, že najviac informácií človek získava zrakom, dnešné počítače tomu už veľmi napomáhajú. Uveďme si krátky historický prehľad, ktorého dôsledkom bol vývoj výpočtovej techniky.
V 4. tisícročí pred n.l. vzniká prvé ucelené obrázkové písmo v Mezopotámii. O tisíc rokov neskôr (3. tisícročie pred n.l.), geniálni obchodníci Féničania zostrojili abakus (mechanické počítadlo). O niekoľko desaťročí nato, sa objavujú prvé súvislé znakové sady, do tohto obdobia datujeme vznik abecedy. V slávnom Babylone v rokoch 1800-1600 pred n.l. uzreli svetlo sveta prvé písomne zachované matematické algoritmy (60-ková sústava). 570-500 rokov pred n.l. Pytagoras skúma vzťahy geometrických telies. Približne v roku 300 pred n.l. sú Euklidom vytvorené základy všeobecnej matematiky. V 8.-9. storočí píše Muhamed ibn Musa ibn Abdallah Al Chorezmi Al-Majdusi prvú učebnicu aritmetiky, v ktorej sa používa už desiatková sústava. Johannes Gutenberg v rokoch 1444-1448 objavil a zaviedol základnú technológiu prenosu informácií ľudstva - kníhtlač. Po abakuse pre ľudí v roku 1673 Gottfried Wilhelm Leibniz stavia zdokonalený kalkulačný stroj. Prelom nastáva, keď potom v roku 1725 B. Bouchon vynašiel diernu pásku, ktorou riadi tkací stroj a 1805-1808 Joseph Marie Jacquard zavádza tkáčsky stav riadený diernymi štítkami. XIX. storočie je celkovo poznačené rôznymi technickými objavmi. V roku 1833 Charles Babbage vypracúva projekt univerzálneho počítacieho stroja, 1854 George Boole utvára dvojstavovú logiku (tak potrebnú pre dnešné počítače), 1855 James Clerk Maxwell zostrojuje integrátor, 1876 Graham Bell vynašiel telefón, 1888 Elerman Heller konštruuje diernoštítkový počítací stroj (dokedy sa používali dierne štítky ako pamäťové médium?), 1890 Herman Hollerith stavia diernoštítkový kalkulátor a tabelátor pri prvom sčítaní ľudu v USA.
Kľúčové slová:
počítač
informácie
adresár
súbor
programovanie
heslo
Obsah:
- 1 ÚVOD - 1 -
2 ZÁKLADNÁ KONCEPCIA ČÍSLICOVÉHO POČÍTAČA - 4 -
2.1 Počítače riadené tokom inštrukcií (von Neumannovské počítače) - 4 -
2.2 Princetonská a Harvardská architektúra - 5 -
2.3 Počítače riadené tokom údajov (Data-flow systémy) - 5 -
2.4 Klasifikácia číslicových počítačov - 5 -
2.4.1 Klasická klasifikácia - 6 -
2.4.2 Flynnova klasifikácia - 6 -
3 REPREZENTÁCIA INFORMÁCIÍ V POČÍTAČI - 7 -
3.1 Analógové zobrazenie informácií - 7 -
3.2 Číslicové zobrazenie informácií - 7 -
3.3 Typy informácií - 8 -
3.3.1 Logické informácie - 8 -
3.3.2 Číselné informácie - 8 -
3.3.2.1 Číselné sústavy - 8 -
3.3.2.2 Prevody medzi sústavami - 9 -
3.3.2.2.1 Prevod celej časti čísla z desiatkovej sústavy do sústavy so základom z10 - 10 -
3.3.2.2.2 Prevod desatinnej časti čísla z desiatkovej sústavy do sústavy so základom z10 - 10 -
3.3.2.2.3 Prevod celej časti čísla zo sústavy so základom z10 do desiatkovej sústavy - 11 -
3.3.2.2.4 Prevod desatinnej časti čísla zo sústavy so základom z10 do desiatkovej sústavy - 12 -
3.3.2.2.5 Prevod medzi sústavami so základom rovným mocnine číska 2 - 12 -
3.3.2.3 Dvojková, osmičková a šestnástková aritmetika - 13 -
3.3.2.4 Kódovanie číselných informácií - 14 -
3.3.2.4.1 Priamy kód - 14 -
3.3.2.4.2 Inverzný kód - 15 -
3.3.2.4.3 Doplnkový kód - 17 -
3.3.2.4.4 Dvojkovo-desiatkový kód (BCD kód) - 19 -
3.3.3 Zobrazenie nečíselných údajov - 19 -
3.3.3.1 Znakové (textové) informácie - 19 -
3.3.3.2 Grafické informácie - 20 -
4 OPERAČNÝ SYSTÉM - 21 -
4.1 Architektúra operačného systému - 22 -
4.1.1 BIOS - 23 -
4.1.2 Jadro operačného systému - 23 -
4.1.3 Nadstavby operačného systému - 23 -
4.2 Štart operačného systému - 23 -
4.3 Zariadenia operačného systému - 24 -
4.3.1 Znakové zariadenia - 24 -
4.3.2 Blokové zariadenia - 24 -
4.3.3 Organizácia údajov na zariadeniach - 24 -
4.3.3.1 Súbory - 24 -
4.3.3.2 Adresáre (Katalógy) - 24 -
4.3.3.2.1 Štruktúra adresárov - 24 -
4.3.3.2.2 Cesta a úplné meno súboru - 25 -
5 UNIX - 25 -
5.1 Základné vlastnosti OS UNIX. - 25 -
5.2 Základné postupy v OS UNIX - 27 -
5.2.1 Prihlásenie sa, zmena hesla a odhlásenenie sa - 27 -
5.2.1.1 Prihlásenie sa do systému - 27 -
5.2.1.2 Zmena hesla - 27 -
5.2.1.3 Odhlásenie sa zo systému - 29 -
5.2.1.4 Použitie osobného počítača na emuláciu terminálu - 29 -
5.2.1.5 Automatické odhlásenie - 29 -
5.2.1.6 Nastavenie osobných údajov a interpretra príkazov - 29 -
5.3 Príkazy pre nastavenie a ovládanie terminálu - 30 -
5.4 Súbory a katalógy v OS UNIX - 32 -
5.4.1 Princípy výstavby súborového systému - 32 -
5.4.2 Štruktúra adresárov v OS UNIX. - 33 -
5.4.3 Mená súborov a adresárov - 34 -
5.4.4 Pridanie linky na katalóg alebo súbor - 35 -
5.4.5 Príkazy pre prácu s katalógmi. - 36 -
5.4.6 Prideľovanie prístupových práv - 37 -
5.4.6.1 Číselný spôsob zmeny prístupových práv - 37 -
5.4.6.2 Symbolický mód zmeny prístupových práv - 38 -
5.4.7 Príkazy pre prácu so súbormi. - 38 -
5.4.7.1 Príkazy na výpis obsahu súboru. - 39 -
5.4.7.2 Príkazy pre rušenie, premenovanie a kopírovanie súborov - 40 -
...
...