Hľadaj Zobraz: Univerzity Kategórie Rozšírené vyhľadávanie

45 119
projektov

Úvod do vedy o politike - skriptá

«»
Prípona
.doc
Typ
skriptá
Stiahnuté
12 x
Veľkosť
0,7 MB
Jazyk
slovenský
ID projektu
7654
Posledná úprava
19.04.2018
Zobrazené
10 239 x
Autor:
-
Facebook icon Zdieľaj na Facebooku
Detaily projektu
Popis:
Podobne ako celý rad spoločenských vied, aj veda o politike siaha svojimi gnozeologickými koreňmi hlboko do dávnej minulosti. Jej počiatky nachádzame už na začiatku procesov vyčleňovania činností spojených s organizáciou a riadením spoločnosti. Neboli to hneď ucelené teoretické koncepcie. Názory na riadenie a správu spoločnosti sa formulovali postupne, odrážajúc vždy konkrétny historický jav a stupeň rozvoja spoločnosti, až nakoniec priviedli k vytvoreniu samostatnej spoločenskej vedy o politike - politológii.
Pojem politika sa prvýkrát objavil v období antického Grécka. Tu vznikajú prvé mestské štáty nazývané polis a slovo politika má svoj pôvod práve v nej. Polis bola malá opevnená mestská aglomerácia, väčšinou spojená s okolitým dedinským teritóriom. Tvorila komunitu skladajúcu sa z občanov (polítes) a ostatných. Občania boli plnoprávny členovia obce, ostatní neplnoprávny, ako ženy, deti, prisťahovalci a otroci.
Ako štát bola polis suveréna, samostatná a ekonomicky pokiaľ možno sebe-stačná politická organizácia občanov polis, ktorí boli jej vládnucou sociálnou skupinou a tvorili vždy len určitú - väčšiu či menšiu - časť obyvateľstva územia daného mestského štátu. Príslušnosť k občianskemu kolektívu bola dedičná a dávala občanom rad práv a povinností: občan (a len občan) mohol vlastniť pôdu a budovy na území polis, mal politické práva, právo ochrany života a majetku. Povinnosťou občana bolo bojovať vo vojsku, prispievať na fungovanie štátu ekonomicky a obecne podriaďovať svoje osobné záujmy občianskemu kolektívu; jeho právom a povinnosťou bolo zúčastňovať sa štátneho kultu. Ostatní obyvatelia žijúci na území polis nemali politické práva a ich hospodársky i právny status i ich povinnosti boli odstupňované podľa kategórií. Občania teda tvorili vo všetkých mestských štátoch privilegovanú vládnucu vrstvu. Podľa formy polis boli však ich politické práva rôzne a ich hospodárske postavenie nerovnaké.
Politika sa v týchto mestských komunitách chápala ako činnosť občanov uplatňujúca sa pri obsadzovaní a riadení úradov polis, pričom táto činnosť sa spravidla opierala o všeobecné záväzné ustanovenie - Ústavu (Politeia). Názory na politiku v súvislosti s pôsobením „štátu“ ako špecifickej formy zjednotenia ľudí pochádzajú práve z Grécka; najprepracovanejšej podobe v dielach Platóna (Politeia - Ústava, Zákony) a Aristotela ( Politika, Aténska ústava).

Kľúčové slová:

politológia

polis

občania

aristoteles

platón

štát

rímsky štát



Obsah:
  • I. ÚVOD DO VEDY O POLITIKE. PREDMET POLITOLÓGIE 1
    1. ÚVOD 1
    2. POLITIKA A SPOLOČNOSŤ 2
    2.1 Občan 2
    2.2 Štát 3
    2.2.1 Starovek 3
    2.2.2 Stredovek 3
    2.2.3 Novovek 3
    2.3 Spoločnosť 5
    2.3.1 Starovek a stredovek 5
    2.3.2 Novovek 5
    2.3.3 Súčasnosť 7
    3. POLITOLÓGIA A JEJ PREDMET 8
    3.1 Politológia 8
    3.2 Politika 8
    3.3 Predmet politológie 9
    II. FILOZOFICKÉ A POLITICKÉ ASPEKTY MOCI. NIEKTORÉ SÚČASNÉ KONCEPCIE MOCI 12
    1. FILOZOFICKÉ ASPEKTY MOCI 12
    2. POLITICKÉ ASPEKTY MOCI 14
    2.1 Moc 14
    1. Násilie 15
    2. Vplyv 15
    2.2 Roviny mocenských vzťahov 17
    2.3 Postoj k moci 17
    3. NIEKTORÉ SÚČASNÉ KONCEPCIE MOCI 18
    3.1 Marxova ekonomická teória moci 18
    3.2 Politické teórie moci 19
    3.3 Právne teórie moci 20
    3.4 Technokratické a expertokratické teórie moci 21
    III. POLITICKÝ SYSTÉM A JEHO ŠTRUKTÚRA. TYPOLÓGIA POLITICKÝCH SYSTÉMOV 23
    1. POLITICKÝ SYSTÉM 23
    1.2 Podstata politické systému 23
    2. ŠTRUKTÚRA POLITICKÉHO SYSTÉMU 24
    3. FUNGOVANIE POLITICKÉHO SYSTÉMU 25
    4. TYPOLÓGIA POLITICKÝCH SYSTÉMOV 25
    4.1 Demokratické politické systémy 26
    4.2 Nedemokratické politické systémy 27
    IV. DEMOKRACIA PRIAMA A ZASTUPITEĽSKÁ. HODNOTY DEMOKRACIE 28
    1. PRIAMA DEMOKRACIA 28
    1.1 Princípy priamej demokracie 29
    1.2 Nedostatky priamej formy 29
    1.3 Súčasné formy priamej demokracie 31
    2. NEPRIAMA DEMOKRACIA 31
    2.1 Zastupiteľský princíp 32
    2.2 Prednosti nepriamej formy 32
    V. INŠTITUCIONÁLNE PRVKY POLITICKÉHO SYSTÉMU: ŠTÁT, FUNKCIE A SYSTÉM ŠTÁTNYCH ORGÁNOV A ORGANIZÁCIÍ 34
    1. O VZNIKU ŠTÁTU 34
    2. ZÁKLADNÉ ZNAKY ŠTÁTU 36
    3. ZÁKLADNÉ FUNKCIE ŠTÁTU 37
    4. SYSTÉM ŠTÁTNYCH ORGÁNOV, ORGANIZÁCII A INŠTITÚCIÍ (SŠOI) 37
    4.1 Štruktúra SŠOI 38
    4.1.1 Orgány štátnej moci 38
    4.1.2 Orgány štátnej správy. 38
    4.1.3 Štátne inštitúcie. 40
    VI. INŠTITUCIONÁLNE PRVKY POLITICKÉHO SYSTÉMU: POLITICKÉ STRANY A HNUTIA 41
    1. VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA OBČIANSKYCH ZDRUŽENÍ 41
    2. POLITICKÉ STRANY 42
    2.1 Vznik politických strán 42
    2.1.1 Pôvodné príčiny vzniku politických strán 43
    2.1.2 Príčiny vzniku strán v súčasnosti 44
    2.2.Vývoj politických strán 44
    2.2.1 Význam politických strán 44
    3. KLASIFIKÁCIA POLITICKÝCH STRÁN 45
    VII. REGULATÍVNE A FUNKCIONÁLNE PRVKY POLITICKÉHO SYSTÉMU: PRÁVO, VOĽBY A POLITICKÉ SPRÁVANIE 49
    1. REGULATÍVNE PRVKY POLITICKÉHO SYSTÉMU 49
    1.1 Právo 49
    1.1.1 Systém práva 49
    1.1.2 Zákonodarný proces 51
    1.1.3 Právny štát 51
    1.2 Voľby a volebné systémy 52
    1.2.1 Systém pomerného zastúpenia 53
    1.2.2 Systém väčšinovej reprezentácie 53
    1.2.3 Kombinovaný volebný systém 54
    2. FUNKCIONÁLNE PRVKY POLITICKÉHO SYSTÉMU: POLITICKÉ SPRÁVANIE 54
    2.1 Politické správanie občanov 54
    2.1.1 Očakávané politické správanie 54
    2.1.2 Akceptovateľné politické správanie 55
    2.1.3 Sankcionované politické správanie 55
    2.2 Politické správanie štátu 56
    2.2.1 Očakávané správanie štátu 56
    2.2.2 Akceptovateľné správanie štátu 57
    2.2.3 Neakceptovateľné správanie štátu 57
    VIII. POLITICKÉ IDEOLÓGIE: LIBERALIZMUS A SOCIALIZMUS 58
    1. LIBERALIZMUS 58
    1.1 Ústredná myšlienka 58
    1.2 Idea slobody 59
    1.3 Idea spravodlivosti 59
    1.4 Dve podoby liberalizmu 60
    1.4.1 Kontinentálny liberalizmus 60
    1.4.2 Anglosaský liberalizmus 60
    2. SOCIALIZMUS 61
    2.1 Ústredná myšlienka 62
    2.2 Dve cesty socializmu 62
    2.2.1 Reformná cesta 62
    2.2.1.1 Idea spravodlivosti 63
    2.2.1.2 Idea slobody 63
    2.2.2 Radikálna cesta 63
    2.2.2.1 Revolučná premena spoločnosti v učení K. Marxa 64
    IX. POLITICKÉ IDEOLÓGIE: NACIONALIZMUS A NÁBOŽENSKÝ FUNDAMENTALIZMUS 66
    1. NACIONALIZMUS 66
    1.1 Všeobecná charakteristika 66
    1.2 Základná hodnota a predmet úvah 67
    1.3 Liberálny nacionalizmus 68
    1.3.1 Ústredná myšlienka 68
    1.4 Konzervatívny nacionalizmus 69
    1.4.1 Ústredná myšlienka 69
    1. 5 Nacionálny šovinizmus 69
    2. NÁBOŽENSKÝ FUNDAMENTALIZMUS 70
    2.1 Základná hodnota 70
    2.2 Podoby náboženského fundamentalizmu 70
    2.3 Terorizmus 71
    X. POLITICKÉ IDEOLÓGIE: FAŠIZMUS A ANARCHIZMUS 72
    1. FAŠIZMUS 72
    1.1 Ústredná idea 72
    1.2 Idea slobody 73
    1.3 Základná hodnota 73
    1.3.1 Zdroje fašizmu 74
    ....
    ....

Zdroje:
  • Aristoteles: Politika. Bratislava 1988.
  • Bárány, E.: Moc a právo. Bratislava 1997.
  • Bluma, A.: Európska integrácia. Bratislava 1994.
  • Buraj, I. a kol.: Sociálna filozofia. Vybrané kapitoly a texty. Bratislava 1993.
  • Burdeau, G.: Einführung in die politische Wissenschft. Berlin 1964.
  • Carlsson, I. a Lindgren, A-M.: Čo je sociálna demokracia. Bratislava 1998.
  • Čarvaga, V. a kol.: Všeobecné dejiny štátu a práva. I. diel. Bratislava 1980.
  • Černík, V.: Bieda holizmu či individualizmu? In: Filozofia, 1992, č. 11.
  • Čirkin, V. E.: Političeskaja modernizacia rozvivajuščichsja stran. Moskva 1979.
  • Dahl, R.: Modern political analysis. New York 1963.
  • Dahrendorf, R.: Moderný sociálny konflikt. Esej o politike slobody. Bratislava 1991.
  • Dějiny pravěku a starověku. I. část. Praha 1979.
  • Easton, D., Gunell, J. G.: The development of political science. A comparative survey, Lon-don 1991.
  • Easton, D.: Systems Analysys of Political Life. New York 1965.
  • Engels, F.: Pôvod rodiny súkromného vlastníctva a štátu. Bratislava 1979.
  • Foucault, M.: Prečo študovať moc: otázka subjektu. In: Za zrkadlom moderny. Bratislava 1991.
  • ...
  • ...
O súboroch cookie na tejto stránke

Súbory cookie používame na funkčné účely, na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránky.

Nastavenia Povoliť všetko